s DTonline.sk

Juraj Fekiač – prominentný regionálny ľudák

Dlhoročný starosta, významný regionálny ľudák, prostý roľník - aj to bol Juraj Fekiač. 

Svoj život politicky a verejne spojil so stranou rímskokatolíckeho kňaza Andreja Hlinku – Slovenskou ľudovou stranou. Tento fakt nie je ničím výnimočným, nakoľko hodnoty ružomberského politického toreádora Hlinku mu boli blízke. Ide najmä o národnú, katolícku a sociálnu politiku konzervativizmu. Juraj Fekiač patril k zakladateľom SĽS v Detve a na Podpoľaní. Prvé roky slobodnej 1.ČSR patrili v politicky nevyspelom Slovensku k veľmi búrlivým. Verejné ľudové zhromaždenia politických strán sa často strhli do otvorených bitiek a nepokojov. Práve preto SĽS zriadila poriadkovú službu – tzv. Rodobranu (skutočné úmysly Vojtecha Tuku s ňou, ako jej hlavného zakladateľa však boli iredentistické v prospech Maďarska). Juraj Fekiač stál na čele detvianskych rodobrancov, ktorí v regióne robili ochranku A. Hlinkovi počas jeho verejných ľudových zhromaždení. Tu sa ich vzájomné priateľstvo a kontakty utužili.

Hlavnými politickými spojencami a osobnými priateľmi Juraja Fekiača boli detviansky dekan Ján Štrbáň a rechtor Martin Valent. Práve s nimi v úzkom spojení koordinoval ľudácke hnutie  v Detve a po zisku politickej moci v samospráve aj chod veci verejných v mestečku pod Poľanou. Medzníkom v jeho politickej kariére bol rok 1927, keď sa stal detvianskym starostom.

V rámci svojich funkčných období počas 1. ČSR sa mu napriek zlým finančným, hospodárskym a sociálnym podmienkam podarilo realizovať v Detve značné investičné projekty: ,,za spolupráce vedúceho notára Jozefa Rónu za osem rokov vystaval v detvianskom chotári 32 km obecnej cesty, ktoré spájajú lazy s Detvou a previedol cez celú obec reguláciu potoka Detvianky nákladom za 650 tisíc korún. Je v každej národnej, kultúrnej a národohospodárskej inštitúcii popredným členom. Chápe veľkú dôležitosť vystavania ľudových škôl na lazoch, meštianky v Detve a húževnate pracuje za uskutočnenie týchto. Je ozaj ideálnym starostom doby dnešnej a v každom ohľade rozvážnym a poctivým. Presvedčený je a presviedča aj druhých, že len autonómiou môže docieliť národ, krajina a štát svoj blahobyt – pracuje za ideály vodcu národa A. Hlinku.“ Uvedený citát z tlačového orgánu HSĽS denníka Slovák je potrebné však brať čiastočne s rezervou, nakoľko hodnotenie straníka straníckym časopisom nie je úplne objektívne. Reálnym stimulom rozvoja Detvy počas 1. ČSR bol práve detviansky notár Jozef Rovný. Juraj Fekiač ako roľník a tvrdý konzervatívec viaceré novoty vnútorne odmietal, resp. sa za ne dostatočne adekvátne nepostavil.

Najvýraznejším bodom jeho politického pôsobenia je však nepochybne vybudovanie ľudových škôl v detvianskych lazoch. Iniciatíva však ani v tomto prípade prioritne nešla o neho, ale od vládnej politiky 1.ČSR, ktorú v regióne reprezentoval Školský inšpektorát vo Zvolene v osobe školského inšpektora Rudolfa Sedláčeka. 31. októbra 1935 sa v Detve konalo mimoriadne zasadnutie obecného zastupiteľstva za účasti okresného náčelníka Alexandra Parassina a  okresného školského inšpektora Rudolfa Sedláčeka. Vo svojich prejavoch zdôraznili nespokojnosť s budovaním škôl a vyslovili varovanie, že obecnému zastupiteľstvu hrozí rozpustenie a starostovi Jurajovi Fekiačovi odvolanie a nahradenie vládnym komisárom. Progresívny obecný notár Jozef Rovný podporil prítomných hostí a označil toto mimoriadne zasadnutie pre Detvu za historické. Obec mala podľa návrhu memoranda vybudovať do konca roku 1936 päť ľudových škôl na detvianskych lazoch. Starosta Juraj Fekiač však proti návrhu ostro oponoval, pretože ,,hmotné pomery Detvy sú neutešené a v krátkej dobe nie je nádeje na zlepšenie.“ Ďalej uviedol, že v obci je 700 nezamestnaných rodín a roľníctvo je zadlžené vo výške 12 miliónov korún, čo spôsobuje nízke daňové príjmy obce. Na vybudovanie spomínaných škôl bol potrebný rozpočet vo výške takmer 2,1 milióna korún, pričom polovicu mala tvoriť štátna subvencia a polovica mala byť kombináciou vlastných obecných príjmov a komerčných pôžičiek. Požiadavky predstaviteľov štátnych orgánov boli prehnané a nerealistické, avšak mali za následok zdynamizovanie procesu výstavby moderných škôl v Detve. Starosta Juraj Fekiač sa po zásahu štátnych orgánov postavil do čela iniciatívy výstavby ľudových škôl v Detve. Z geografického a chronologického hľadiska Detva vyriešila v rokoch 1928 – 1942 budovy pre štátne ľudové školy v týchto lazoch: Krné, Korytárky, Kostolná a Skliarovo, Piešť I. a Piešť II.

Rok 1938 patrí v dejinách Slovenska k zlomovým. V tomto roku vyvrcholil zápas za slovenskú autonómiu vyhlásením autonómie 6. októbra 1938 v Žiline. Negatívnym faktom tohto aktu je to, že sa udial v tieni smrteľného ohrozenia 1.ČSR nacistickým Nemeckom a pokorením krajiny Mníchovskou dohodou a následne aj Viedenskou arbitrážou. Svoju úlohu na scéne dejín v tomto turbulentnom období zohral aj detviansky starosta Juraj Fekiač.

Rázovitý región Podpoľania, najmä tradičná a ospevovaná Detva bola známa írečitou slovenskosťou a  katolíckym zázemím. HSĽS mala v obci dominantné politické postavenie.  Z tohto dôvodu hrala v politickom marketingu HSĽS významné miesto a aj preto 11 členov z 35-člennej delegácie, ktorá išla privítať amerických Slovákov nesúcich originál Pittsburskej dohody do Gdyne bolo z Detvy. Miestnu krojovanú delegáciu viedol starosta Juraj Fekiač spolu s Martinom Valentom v sprievode roľníkov. Detvianski četníci vo svojej správe počas plánovania cesty pripisovali účasti Detvanov omnoho väčší význam, než v skutočnosti mala. Podľa ich zistení mal delegáciu osobne prijať Adolf Hitler a Detvanci ho mali prosiť o pomoc ohľadne získania autonómie pre Slovensko. Toto konštatovanie bola buď čistá fabulácia nadriadených orgánov alebo hysterické a nepresné vyšetrovanie. Čestnú úlohu zohrali miestni ľudáci na čele s Jurajom Fekiačom aj počas veľkých osláv 20. výročia Pittsburgskej dohody v Bratislave 5. júna 1938.

18. decembra 1938 sa konali prvé voľby do Snemu Slovenskej krajiny. Volilo sa 63 poslancov jednotnej kandidátky, kde väčšinovo boli zastúpení kmeňoví členovia HSĽS. Snemové voľby mali však ďaleko od princípov slobodných, tajných a demokratických volieb. Občania na protest proti volebnej fraške a nastávajúcim pomerom na Slovensku sa mohli prejaviť iba neúčasťou vo voľbách alebo vhodením  prázdneho volebného lístka do urny. Lídrom jednotnej volebnej kandidátky bol predseda autonómnej vlády Jozef Tiso, dvojkou Karol Sidor a tretím v poradí bol Jozef Sivák. Na kandidátku sa dostal aj detviansky starosta Juraj Fekiač, ktorý bol na pozícii číslo 88. Jeho nominovanie malo opäť skôr symbolický charakter, podobne ako účasť Detvanov na sprievode delegácie amerických Slovákov. Zaiste zohral fakt aj roľnícky a ľudový charakter dlhoročného starostu Detvy a miestneho funkcionára HSĽS.

Vnútorná kríza 2. Československej republiky sa aj po politickom vyrovnaní medzi českými krajinami a Slovenskom vo forme prijatia zákona o autonómii v novembri 1938 naďalej prehlbovala. Problémom z percepcie federálnej vlády boli separatistické tendencie ľudáckych radikálov na Slovensku. Vo februári 1939 český federálny minister a generál Alois Eliáš pripravil otvorený vojensko-politický zásah v autonómnej Slovenskej krajine s cieľom zvrátiť pomery na Slovensku. Jeho realizácia v noci z 9. na 10. marca 1939 vstúpila do dejín ako tzv. Homolov puč. V rámci jeho prevedenia bolo na Slovensku približne 300 prominentných ľudákov na niekoľko dní uväznených, medzi nimi aj Juraj Fekiač a to vo väznici Krajského súdu v Banskej Bystrici. Dynamické marcové dní v roku 1939 sa aktívneho prispenia nacistického Nemecka znamenali rozpad 2. ČSR. Výsledkom bolo vyhlásenie samostatného Slovenského štátu 14. marca 1939 a o deň neskôr vytvorenie Protektorátu Čechy a Morava.

Počas 1. Slovenskej republiky mala HSĽS v štáte autoritatívnu moc na všetkých úrovniach. Juraj Fekiač ako spoľahlivý a dlhoročný člen vládnej štátostrany ostal pri kormidle detvianskej samosprávy. Pred ním ako vládnym komisárom obce a od mája 1944 stáli nové úlohy, ale aj dokončenie projektov ešte z čias 1. ČSR (tu máme na mysli budovanie ľudových škôl v Skliarove a v Piešťoch). Medzi nové výzvy patrilo uplatňovanie protižidovskej politiky v meste, organizovanie poľnohospodárskych kontingentov pre systém zásobovania, odvody mladých mužov pre vojnové konflikty s Poľskom a Sovietskym zväzom.

Kulminovaním prestíže HSĽS v Detve bola návšteva predsedu vlády Vojtech Tuku a jeho verného spolupracovníka Alexandra Macha v júli 1940. Regionálny ľudácky časopis Štúrov hlas písal o tejto návšteve nasledovné: ,,Naša svojrázna Detva v peknú usmiatu nedeľu, vyzdobená celá detvianskou výšivkou, privítala vzácnych priateľov. Úprimnou detvianskou láskou pozdravil predsedu vlády Dr. V. Tuku a šéfa propagandy A. Macha statný detviansky bojovník Ďurko Fekiač, za rodobrancov pozdravil milých hostí výbojný Jánošík Valent. Naši Detvanci ľahko zo svojho kruhu neprepustili vzácnych hostí. Chudobný detviansky ľud, tiché lazy, chceli počuť mužné slová.“ Počas tejto návštevy vrcholných vládnych predstaviteľov miestna samospráva vymohla arizáciu najbohatšieho židovského podniku vo vlastnícke rodiny Kohn v prospech Potravného družstva.                  

Sympatie širokých ľudových más, nevynímajúc Detvu sa od ľudáckeho režimu postupne odvracali. Hlavnými dôvodmi tohto javu bolo prevedenie protižidovských perzekúcií v neľudskej a nespravodlivej forme, ako aj dopady vojny so ZSSR. Osobitným príkladom sklamania Detvanov k ľudáckemu režimu bolo dlhodobé odmietanie a prehliadanie problému výstavby Meštianskej školy v Detve.

Neuralgickým problémom detvianskej meštianky bol priestorový problém. Priestorová situácia školy sa zhoršovala. V školskom roku 1943/1944 mala detvianska meštianka už päť tried v piatich miestnostiach v obci: ,,v Chudobienci v dvoch miestnostiach, v dome veľkostatkára Jána Lassovszkého, v dome Petra Ostrihoňa, v bývalom židovskom dome č. 19. Rímskokatolícka cirkev čoskoro požadovala miestnosti v Chudobienci naspäť do svojej držby, čím sa priestorový problém meštianskej školy ešte viac prehĺbil. Politickí predstavitelia Detvy na čele s Jurajom Fekiačom aktívne riešili priestorový problém, aj keď ich dlhodobo vyčerpávala otázka ľudových škôl na lazoch. V januári 1942 odišla do Bratislavy deputácia s memorandom na postavenie novej budovy pre meštiansku školu. Jej členmi boli notár Jozef Rovný, starosta Juraj Fekiač a miestny tajomník HSĽS rechtor Martin Valent. Delegácia za výstavbu nového školského objektu lobovala  na vysokopostavených miestach – u predsedu Snemu Martina Sokola a u ministra školstva a národnej osvety Jozefa Siváka, využívajúc kontakty v rámci HSĽS. Memorandum podpisom podporili prakticky všetky detvianske osobnosti ako dekan Ján Štrbáň, riaditeľ meštianskej školy Gustáv Horváth, miestny veliteľ Hlinkovej mládeže Jozef Gregor, za rodičovské združenie meštianskej školy roľník Jozef Fekiač a úradník Karol Cirák: ,,možno tedy s radosťou konštatovať, že otázka postavenia budovy školy prišla konečne na pretras.“ Napriek tomu, že Detva bola dlhoročne orientovaná na HSĽS, vo veci subvencie na novú budovu meštianskej školy zavládlo po dvoch rokoch od podania žiadosti na MŠANO sklamanie. Viacerí predstavitelia miestnej HSĽS sa v máji 1944 vzdali svojich funkcií a v súvislosti s tým napísali ostrý list okresnému predsedovi HSĽS, poslancovi Snemu Antonovi Šalátovi. Sklamaní detvianski ľudáci kritizovali výstavbu viacerých ľudových škôl vo Zvolene, ale aj novej meštianky vo Zvolenskej Slatine, pričom v Detve ,,je dnes päť tried na štyroch rôznych miestach. K budúcemu školskému roku ukazuje sa potreba otvoriť nové dve triedy. Kde vziať nové priestory?“ Za ďalšiu nespravodlivosť považovali výstavbu novej školskej budovy pre meštiansku školu vo Zvolenskej Slatine. Dôraz svojho sklamania videli Detvania aj v politickej rovine: ,,Kým Zvolen za ČSR dodával 300-400 ľudáckych hlasov, vo Zvolenskej Slatine podobne, Detva ako ľudácke hniezdo dodávala štyri tisíc hlasov. Detva sa ukázala najprednejšou baštou v ľudáckej slovenskosti, vytrvalosti a vernosti. Za tento postoj však je dnes odstrkovaná, odkopnutá, zaznávaná... to je odplata za jej vernosť?“ Uvedené tvrdenia reflektujú veľké sklamanie a rezignáciu nad neriešením naliehavého problému obce a lokálneho školstva. Sťažovatelia kritizovali aj rôzne prekážky kladené detvianskej žiadosti. Úrady v Bratislave sa údajne vyhovárali na nedostatok materiálu a zmarené stretnutie starostu Juraja Fekiača s Imrichom Karvašom, predsedom NÚZ:,, keď tedy jesto železo na stavbu ľudových škôl vo Zvolene, meštianky vo Zvolenskej Slatine a na iné menej potrebné budovy,  nijako nemôžeme uznať, že by nebolo aj na stavbu naliehavo potrebnú, akou je naša meštianska škola.“ Záver listu bol otvorene rebelantský a na miestne pomery mimoriadne tvrdý: ,,Detva je za svoju ľudácku vernosť vysmievaná a zosmiešovaná. Naše skromné prosby putovali do koša, deputácie boli učičíkané a starostu na NÚZ nepustili. Na prípade škôl vo Zvolene a v Zvolenskej Slatine sa preukazuje, že dotieravosťou, neodbytnosťou, kľučkovaním a prípadne zavádzaním údajov a pomastením sa dá docieliť väčší úspech ako pravdou, skromnosťou, vierou a ľudáckou vernosťou. Túto nespravodlivosť nijako nevieme a nemôžeme ospravedlniť a vysvetliť detvianskemu ľudu.“ Škola bola postavená až po vojne v rokoch 1946 – 1948.                          

Neistá budúcnosť a obavy pred politickou zodpovednosťou doľahli na Juraja Fekiača. Podľa žandárskej správy z mája 1944 riešil svoje problémy a obavy tak ako mnoho iných Detvanov – alkoholom. V správe sa písalo, že ,,starosta Fekiač a podstarosta Uhrín sa opíjajú denne, každú maličkú prácu robia len pri pohárikoch a preto sú obyvateľstvom nenávidení. Obyvateľstvo je proti vedeniu obce už roky, nie je s ním spokojné. Je potrebné, aby na vedúce miesto obce prišiel muž charakterný a nezištný.“ Každý historický prameň je potrebné hodnotiť kriticky. V hodnotení Juraja Fekiača miestnymi žandármi je potrebné pri jeho negatívnom hodnotení zohľadniť aj angažovanosť miestnych žandárov v odboji a ich odpor proti HSĽS a jej členom.                                                                      

Vypuknutím Slovenského národného povstania bol Juraj Fekiač ako exponent HSĽS a vládneho ľudáckeho režimu pozbavený novou povstaleckou samosprávou – Miestnym národným výborom politickej moci. Po potlačení SNP a obsadení obce nemeckými okupačnými orgánmi bol znovu dosadený do funkcie, avšak bez reálnej moci a aj so značnou nechuťou, nakoľko Červená armáda sa k Detve nezadržateľne blížila. V tomto období obecný úrad pomohol viacerým občanom pred nemeckými perzekúciami. Medzi hlavnú agendu patrili otázky riešenie zásobovania a podnetov nemeckej okupačnej správy. Prechodom frontu vo februári 1945 a znovu konštituovaním MNV stratil Juraj Fekiač definitívne politickú moc a z verejného života sa stiahol. Posledné písomné pramene ho uvádzajú ako delegáta dekana Jána Štrbáňa vo veci vyjednávania s už komunistickým MNV o pozemkových otázkach koncom 40. rokov 20. storočia.

Autor: PhDr. Jozef Pavlov

Počet zobrazení: 857x

Súvisiace články

Podpoľanec a Rozsutec sa predstavia už tento piatok FSP 2019: Užitočné festivalové informácie Mimoriadne autobusové spoje počas 54. FSP DETVA 2019 Folklórne slávnosti pod Poľanou 2019: Vstupné na scénické programy Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve si zachovávajú svoju kvalitu Úsek R2 v smere na Lučenec začínajú stavať v júli

Rozhovor

  • Michaela Váleková: J...

    Vyštudovala žurnalistiku v Nitre, dnes pracuje v súkromnej spoločnosti v Lučenci. Podobne ako mnohých, aj ju pred rokom zasiahla zákerná vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej vo Veľkej Mači. Zasiahla ju o to viac, lebo bol jej učiteľom aj kamarátom. Kde ste sa zoznámili s Jánom Kuciakom? ,,Spoznali sme sa v Nitre na UKF. Obidvaja sme študovali na Katedre žurnalistiky, on bol odo mňa o niečo starší. Keď som ja išla do tretieho ročníka, on nastúpil na doktorandské štúdium. Ten rok ma ešte nič neučil, ale raz nás večer pri pive zoznámil spoločný známy. Vo štvrtom a piatom ročníku nás už potom učil niektoré predmety a bol môj konzultant k diplomovej práci.“   Aký bol Ján Kuciak ako učiteľ? Aké predmety Vás učil? ,,Najskôr nás učil predmet zameraný na politiku a médiá, na presný názov si už nespomeniem. Potom sme s ním mali Investigatívnu žurnalistiku. Učiteľ bol taký, aký by mal byť každý. Kládol dôraz na praktické veci, hovoril nám veci z praxe, bol férový, na nič sa nehral, nič si nepotreboval dokazovať.“ Aký bol ako človek, mimo učebne? ,,Normálny chalan, úplne v pohode. Priateľský, dalo sa s ním porozprávať o hocičom, bola s ním sranda. Vždy každému ochotne pomohol. To, čo o ňom hovoria aj jeho kolegovia alebo čo sa písalo v rôznych článkoch, taký naozaj bol. Nie je to vôbec prikrášlené, ako si veľa neprajníkov myslí.“ Sledovali ste jeho články týkajúce sa káuz ohľadne Mariána Kočnera, Smeru a ekonomickej kriminality? ,,Zvykla som čítať jeho články, aj keď nie vždy všetkému som úplne rozumela. Občas sme sa nejako okrajovo o tom bavili aj v rámci vyučovania Investigatívnej žurnalistiky, ale skôr len v rovine názorov.“ Kde a kedy Vás zasiahla správa o jeho smrti? ,,Bola som v práci. Kamaráti mi poslali link na prvý článok, ktorý o tom informoval. Prišlo mi z toho fyzicky zle, a to som si do vtedy myslela, že sa to deje len vo filmoch. Celý deň som potom bol mimo, vnímala som len tak na polovicu.“ /*banner*/ Aké boli pre Vás prvé dni „po“? Zúčastnili ste sa protestov? ,,Tie dni po som sledovala všetky správy, čítala všetky články, chcela som čo najviac informácií. Z množstva udalostí, čo sa potom diali a vyplávali na povrch, mi bolo zle a stále je. Na protestoch som nebola, z rôznych dôvodov mi to nevychádzalo.“ Poznali ste aj snúbenicu Jána Kuciaka? ,,Nie. Videla som ju len raz, ten večer, keď sme sa s Janom začali baviť. Boli sme v tom istom podniku na malom klubovom koncerte, ja so svojou partiou, on so svojou. Martinu som videla len z diaľky pri ňom. Potom mi už len občas na konzultáciách hovoril, ako spolu prerábajú dom.“ Ako hodnotíte vyšetrovanie dvojnásobnej vraždy doteraz a zadržanie vykonávateľov a A. Zsuzsovej? ,,O tom bolo povedané už veľa. Verím, že polícia na tom maká a chcem veriť ich slovám, že je to na najlepšej ceste k obžalovaniu zadržaných a obvineniu objednávateľa.“ Ján Kuciak sa venoval okrajovo aj témam týkajúcich sa Detvy. Zachytili ste to? ,,Do týchto tém by som pri takomto rozhovore nerada zachádzala. Jeho články som čítala, nenapísal by nič, čo by nemal podložené faktami a overené z hodnoverných zdrojov. O kauzách okolo p. Vrťa som sa s ním nebavila, písali sme si raz len o údajnom kupovaní "cigánskych hlasov" v Detve vo voľbách do VÚC, kedy celý deň "striehol" vonku v určitých detvianskych okrskoch, aby sa presvedčil, či je to pravda.“ Participovali ste určitým spôsobom aj na knihe Umlčaní. Akým spôsobom? ,,Redaktorka Aktualít, ktorá mala na starosti časť knihy "Jano ako učiteľ", ma oslovila, či by som jej k tomu vedela niečo porozprávať. Aký bol Jano učiteľ, ako vyzerali hodiny, ako mi pomohol s diplomovkou... Stretla som sa s ňou jedno letné poobedie, porozprávala jej moje skúsenosti s ním a časť z toho bola nakoniec uverejnená aj v knihe.“ Ako sa bude podľa Vás celá situácia vyvíjať do budúcna? ,,Tak to si netrúfam hádať. Už teraz vidíme, ako sa pohli veci na politickej scéne a v spoločnosti. Nie až tak veľmi, ako by sme chceli, ale aspoň niečo. Verím, že sa mnohým otvorili oči a už ich len tak ľahko opäť neprivrú. Novinárov to nezastrašilo, skôr dostali viac odvahy. Pracujú na odhaľovaní káuz ďalej a dokonca ešte viac. Vzniklo Investigatívne centrum Jána Kuciaka. Ľudia pôjdu opäť do ulíc a budú volať po zmene. Dúfam, že to bude pokračovať minimálne takýmto smerom... A dúfam, že sa celá vražda vyrieši.“ Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov

  • Absolventka detvians...

    Detvianka Silvia Schmidtová, aktuálne doktorandka v hlavnom meste republiky dosiahla fenomenálny úspech. Získali ste ocenenie Študentská osobnosť roka. Čo to pre Vás znamená a ako Vám to zmenilo život? ,,Ocenenie Študentská osobnosť roka pre mňa znamená veľkú poctu, pretože nominovaných bolo cez 90 mladých ľudí, ktorí svoju prácu robia kvalitne, zaoberajú sa zaujímavými i praktickými vecami a v daných oblastiach vynikajú. Toto ocenenie beriem ako ocenenie práce celého nášho tímu a ako také zadosťučinenie, že tú prácu robíme naozaj dobre. Môj život sa tým ale nejak výrazne nezmenil - stále pokračujem v práci, akurát si pomedzi experimenty musím nájsť čas aj na nejaké rozhovory a reportáže, na čo teda vôbec nie som zvyknutá. Je to však aj možnosť ukázať verejnosti, že na Slovensku sa snažíme robiť naozaj kvalitnú vedu a je tu množstvo šikovných mladých ľudí." Prečo práve výskum nádorových buniek? Ako ste sa dostali k súčasnému štúdiu? ,,K výskumu nádorových buniek som sa dostala už na bakalárskom stupni, v ktorom som študovala odbor biotechnológia. Tento odbor spájal všetko, čo ma bavilo a zaujímalo - matematiku, biológiu a technológie. Keď som sa mala rozhodnúť v akom laboratóriu chcem vypracovať bakalársku prácu, rozhodovala som sa medzi genetickými manipuláciami u kvasiniek alebo skúmaním fotodynamickej terapie u nádorových ochorení. Nakoniec vyhrala "liečba rakoviny" a tam začala moja cesta k výskumu. K súčasnému štúdiu testikulárnych nádorov (rakovina semenníkov) som sa dostala šťastnou náhodou... Po prvom roku doktorandského štúdia na Ústave experimentálnej onkológie BMC SAV prišla ponuka na spoluprácu s Národným onkologickým ústavom, kde jedna z mojich kolegýň v tom čase odchádzala na materskú dovolenku a jej začatý projekt nemal kto prebrať. Vtedy som ešte len začínala a kvôli sťahovaniu celého ústavu do nových priestorov som nemala spravených ani veľa experimentov. Rozhodla som sa pôvodnú tému zmeniť a venovať sa štúdiu testikulárnych nádorov, čo považujem za jedno z najlepších rozhodnutí, aké som mohla spraviť."   Predbehnime čas. Aký je trend a budúcnosť v liečbe rakoviny? ,,Veľký "boom" v súčasnosti zažíva imunoterapia a taktiež snaha o tzv. terapiu šitú na mieru, kde pacientovi na základe určitých znakov jeho ochorenia bude prispôsobená liečba. Myslím si, že toto je niečo, čo bude reálne už v blízkej budúcnosti. Veľa štúdii sa zameriava na testovanie nosičov, ktoré by selektívne vniesli liečivo do nádorového tkaniva a znížil sa tak vplyv liečby na okolité zdravé tkanivo. Práve tu sa ukazuje velký potenciál nanotechnológii. Čoraz väčší dôraz sa však kladie aj na včasnú diagnostiku a hľadanie nových biomarkerov, aby sme toto zákerné ochorenie zachytili včas." /*banner*/ Stále platí, že jedna z najliečitelnejších rakovín je rakovina lymfatickych uzlín a najhoršia pankreasu? ,,Vo všeobecnosti sa to tak asi dá povedať. Musím však zdôrazniť, že aj testikulárne nádory sú veľmi dobre liečiteľné - vieme vyliečiť až cca 90% pacientov a veľmi vysoká úspešnosť liečby je dokonca aj v štádiu, keď má pacient metastázy. Smutné však je, že toto ochorenie postihuje mladých mužov (vo veku cca 15-35 rokov), ktorí majú celoživotné následky. U viacerých typov nádorových ochorení sa postupne liečba zlepšuje. Veľmi ma teší, že aj na Slovensku sa začínajú vedecké tímy venovať tak zákernému ochoreniu ako je rakovina pankreasu. Toto ochorenie má na Slovensku vysokú incidenciu, preto je veľmi dôležité, aby sa mu venovala dostatočná pozornosť. Toto si uvedomujeme aj my a na našom ústave začína veľký medzinárodný projekt, ktorý sa sústredí práve na tento typ rakoviny." Aký je pomer genetiky, vplyvov prostredia a životného štýlu na vznik rakoviny? ,,Toto je dosť zákerná otázka Pri viacerých nádorových ochoreniach je to určite súhra týchto faktorov. Už len taká rakovina pľúc - je vedecky preukázané, že na vzniku sa vo veľkej miere podieľa fajčenie. To je ten životný štýl. Pri iných ochoreniach, napr. rakovina prsníkov, hovoríme o tzv. predispozícii k vzniku tohto ochorenia a to je zas tá genetika." Plánujete ostať vedecky pracovať aj naďalej na SVK, alebo zvažujete odísť ako mnohí? ,,To sa ešte uvidí... Na Slovensku ma drží najmä kolektív a úžasná spolupráca s našimi klinikmi. Ale nebudeme si klamať, tie platové podmienky vedeckých pracovníkov na Slovensku sú naozaj podpriemerné. Počas môjho štúdia som absolvovala dva zahraničné pobyty - v Brne a v holandskom Rotterdame, čiže si viem porovnať pre a proti. Určite by som si rada vyskúšala aj nejakú zahraničnú pozíciu, ale Slovensko je môj domov a tu mám rodinu, takže dlhodobo si to predstaviť neviem." Ste absolventka Gymnázia v Detve, dalo vám štúdium na tejto škole dobre základy? ,,Určite áno. Na vysokej škole som mala spolužiakov zo všetkých kútov Slovenska a myslím si, že som nezaostávala ani za absolventami gymnázii z väčších miest. Touto cestou by som rada pozdravila a poďakovala všetkým mojim učiteľom a profesorom." Bežný človek chápe vedca ako osobu zavretú neustále v labáku. Čomu sa venuje Silvia Schmidtová vo voľnom čase? ,,Ach, tak toto je veľmi mylná predstava. Väčšina z nás má prácu ako hobby, ale zároveň máme množstvo voľnočasových aktivít. Ja dvakrát týždenne chodím na silovo-kondičné tréningy a keď je čas, tak si pridám aj jogu. Večer si s priateľom rada pozriem dobrý dokument či seriál, alebo zájdem s kamoškami do kina, či na dobrú večeru. Rada cestujem a spoznávam nové miesta, takže vždy keď je príležitosť, tak sa z Bratislavy snažím ujsť." Rozhovor spracoval PhDr. Jozef Pavlov

  • Rozhovor s managerom...

    O minulosti, súčasnosti, ale aj budúcnosti futbalu v Hriňovej sme sa porozprávali s Miroslavom Hanesom.  Akú funkciu vykonávate v klube MFK Spartak Hriňová ? Čo všetko obnáša ? V klube som oficiálne vedený ako ISSF manager, no v skutočnosti robím všetko - príprava každého majstrovského zápasu - nahrávanie zápasových súpisiek, zabezpečenie kamerovania zápasu, potom nahrať video zo zápasu na internet, zabezpečiť dopravu a stravu na zápasy, zrealizovať prestupy a hosťovanie hráčov, zabezpečiť nové registračky pre nových hráčov, a ešte mám na starosti dorastenecké mužstvo ako "tréner a vedúci mužstva".  V koľkých rokoch ste navštívili prvý zápas Spartaka? S kým ste naň išli  pozrieť ? Neviem či to bol prvý zápas, ale dodnes si pamätám na zápas v roku 1976, keď sa oficiálne otváral futbalový štadión MFK Spartak v Hriňovej. Súperom našich bol Inter Bratislava s hráčmi ako Petráš, Jurkemik, Levický ...... Hriňová prehrala 2-8. Určite som bol na zápase s mamou, lebo otec v tom zápase hral za Hriňovú.  Na hriňovskom futbalovom štadióne sa 28. októbra 2018 uskutočnilo spomienkové podujatie pri príležitosti 70. výročia založenia futbalu v Hriňovej. Kto sa o vznik futbalu v Hriňovej pričinil ? Aké úspechy si klub počas svojej 70 – ročnej existencie pripísal ? Presne neviem, kto sa o vznik futbalu v Hriňovej zaslúžil, hoci som sa snažil aj ja zistiť viac o vzniku futbalu v Hriňovej. V 70 - ročnej existencii klubu bolo najväčším úspechom účinkovanie v Krajských majstrovstvách (terajšia III. liga), kde boli súpermi nášho klubu mužstva Rimavskej Soboty, Lučenca, Fiľakova, Čadci, Dolného Kubína, Zvolena, Podbrezovej a na niektorých zápasoch bola návšteva až 1800 divákov.  Ktorých známych hráčov klub vychoval ? Klub vychoval viacej známych hráčov, no myslím, že najďalej to dotiahol Peťo Očovan, ktorý hrával vo Francúzsku, Škótsku, Česku. Ďalej Maťo Kulich, Jano Tršo, Mário Michálik, Jožko Vreštiak, ktorí hrávali najvyššiu súťaž. V sezóne 2005/2006 klub účinkoval v III.  triede oblastného futbalového zväzu Zvolen. Čim to bolo spôsobené ? V III. triede začínalo mužstvo v sezóne 2005/2006 po tom, čo sa v sezóne 2002/2003 neprihlásilo do žiadnej súťaže a muselo začať od poslednej súťaže, a postupnými krokmi sa dostalo až do IV. ligy. Aká je v súčasnosti filozofia a ciele klubu ? Spolupracujete užšie s niektorými klubmi z regiónu ? Cieľom klubu je zotrvanie "A" mužstva v IV. lige a postupne zapracovať do mužstva našich odchovancov, prípadne futbalistov s okolitých dedín. Klub by nechcel ísť cestou angažovania zahraničných hráčov, ako to je v mnohých kluboch 3 - 4. ligy. Užšie nespolupracujeme so žiadnym klubom, no dobré vzťahy máme s Kriváňom a Detvou.  Hneď druhé kolo IV. ligy sa nieslo v znamení Podpolianskeho derby. Spartaku sa podarilo otočiť nepriaznivý vývoj zápasu a derby ukoristil vo svoj prospech. Mávajú zápasy s Detvou pre vás špecifický náboj ? Každé susedské derby má špecifický náboj a tak isto aj náš zápas s Detvou. Hráči, funkcionári a aj diváci sa navzájom poznajú a vládne medzi nimi zdravá rivalita a podpichovačky.  /*banner*/ V predposlednom jesennom kole hráči áčka nenastúpili na druhý polčas zápas proti Kováčovej. Čo vás k takémuto rozhodnutiu viedlo ? Túto otázku by bolo treba položiť trénerovi a vedúcemu mužstva, ktorí boli s mužstvom na zápase. Na zápas z rôznych príčin išlo len 11 hráčov a Peťo Čipčala musel ísť cez polčas do práce. Ďalší dvaja mali cez polčas zranenia a do druhého polčasu nenastúpili. A - mužstvo ukončilo jesennú časť na 11. mieste so ziskom dvanástich bodov. S umiestnením spokojný ? Máte už vyhliadnuté nejaké posily, ktoré by mohli rozšíriť káder Spartaka ? Určite s umiestnením nie sme spokojný. Po veľmi dobrom začiatku nastali staré problémy - dochádzka na tréningy a na zápasy. V niektorých zápasoch nám chýbalo trochu šťastia, keď sme neboli horším mužstvom. Veľkou stratou bolo aj zranenie jedného z kľúčových hráčov Jakuba Marcineka v 3. kole, ktorý pre zranenie vynechal celú jesennú časť. Nejaké posily máme už vytipované, ale prestupové obdobie začína až 1. januára a preto sa veľa vecí ešte môže zmeniť. Najlepšie z hriňovských nádejí sa darilo v jesennej časti mladším žiakom, ktorí počas nestratili  ani bod, čo im  vynieslo titul jesenného majstra. Starší žiaci obsadili so ziskom deviatich bodov, no s horším skóre 10. miesto a dorastenci sa so štrnástimi bodmi umiestnili na rovnakej priečke. Čím vás mládežníčke mužstvá potešili a čo mohlo z vášho pohľadu byť lepšie ? Najviac nás potešili mladší žiaci, ktorí bez straty bodu suverénne vyhrali III. ligu skupinu "C".  Starší žiaci na začiatku súťaži doplatili na to, že z dôvodu veku odišlo až 8 hráčov, ktorí boli doplnený hlavne mladšími chlapcami, ktorí boli o 2-3 roky mladší od hráčov súpera. Postupne sa chlapci zohrali a na konci jesennej časti sa mužstvo odlepilo z poslednej priečky až na 10. miesto. V jarnej časti sa budeme snažiť postupne zapracovať chlapcov z mladších žiakov do starších, aby boli lepšie pripravení na prechod do vyššej vekovej kategórie. Dorastenci mali dobrý vstup, keď sme boli v prvej polovici súťaži aj na 4. mieste v tabuľke. Záver sezóny však vôbec nevyšiel. Veľkým problémom v doraste je možnosť trénovania, nakoľko až 8 hráčov býva cez týždeň na internáte a nie je s nimi možnosť trénovania, čo sa ukázalo v druhej časti sezóny, keď mužstvo prakticky netrénovalo, a schádzalo sa len na zápasy.  Plánuje sa v blízkej budúcnosti rekonštrukcia hriňovského futbalového stánku ? Rekonštrukcia futbalového stánku sa robí priebežne. V minulých rokoch bola zateplená fasáda a boli opravené šatne ( podlahy, skrinky v kabíne "A" mužstva, vymaľovanie) a boli opravené sprchy. Plánujeme rekonštrukciu zavlažovania ihriska a oplotenia hracej plochy. Hriňovský futbalový stánok patrí k jedným z najlepších v IV. lige čo sa týka šatní, hracej plochy a miesta pre divákov.   

  • Región

  • Úsek R2 v smere na L...

    Rýchlostná cesta R2, ktorá je dne vybudovaná od Zvolenskej Slatiny po Kriváň sa predĺži v smere na Lučenec. Pre susedný región Novohradu to bude silný ekonomický a logistický impulz. Ako prvý sa však začne stavať 13 kilometrový úsek Mýtna - Lovinobaňa. Podľa Národnej diaľničnej spoločnosti ,,a začne budovať už v júli. Súťaž na zhotoviteľa tohto úseku je ukončená, podpis zmluvy je naplánovaný na prelome júna a júla. So stavebnými prácami sa teda začne ihneď po jej podpise a doba výstavby je naplánovaná na 2 roky."  Víťazom verejného obstarávania sa stala skupina dodávateľov Metrostav - Hochtief s navrhovanou zmluvnou cenou 127 705 627, 71 Eur bez DPH.mÚsek rýchlostnej cesty R2 Mýtna - Lovinobaňa, Tomášovce bude dlhý 13,5 km a začína dočasným napojením cesty I/16 na rýchlostnú cestu R2 v Mýtnej v podobe stykovej mimoúrovňovej križovatky pred obcou Mýtna. Jeho súčasťou je 11 mostných objektov, 6 protihlukových stien, 8 zárubných či oporných múrov. Koniec úseku v km 21,760 je situovaný vo výhľadovej mimoúrovňovej križovatke Tomášovce, za ktorou pokračuje nadväzujúci úsek R2 Tomášovce - Ožďany. /*banner*/ V prípade vedľajšieho úseku R2 Kriváň - Mýtna je už súťaž vyhodnotená, bola však vznesená jedným z neúspešných uchádzačov námietka k vyhodnocovaciemu procesu zákazky, preto NDS bude postupovať v zmysle zákona o verejnom obstarávaní a po vyzvaní Úradom pre verejné obstarávanie splní svoju zákonnú povinnosť doručiť úradu kompletnú dokumentáciu potrebnú pre rozhodnutie o námietke. NDS potom bude postupovať v zmysle záverečného verdiktu z UVO. Ak sa  opäť neodvolajú uchádzači, predpoklad podpisu Zmluvy o dielo a začiatku stavebných prác je v októbri, prípadne v novembri tohto roka.  ,,V roku 2017 sme v tomto regióne pre motoristov sprejazdnili úsek R2 Zvolen východ – Pstruša. Ten sa napojil na úsek rýchlostnej cesty R2 Pstruša – Kriváň, ktorý je v prevádzke od roku 2015. Obyvatelia dotknutého regiónu tak už majú k dispozícii plnohodnotnú štvorpruhovú rýchlostnú komunikáciu od Zvolena až po Kriváň v dĺžke takmer 20 km. Po vybudovaní úsekov od Kriváňa po Lovinobaňu získajú motoristi z juhu stredného Slovenska ďalších takmer 23 km rýchlostnej cesty."       

  • Mestská polícia vám ...

    Od 24. júna 2019 používa Mestská polícia v Detve nového, spoľahlivého pomocníka, je ním novozakúpené služobné vozidlo. Automobil Dacia Duster má objem motora 1598 cm3, dĺžka vozidla je 4,3 m, šírka 1,8 m. Mesto Detva ho kúpilo za zmluvnú cenu 12 630€.Nové vozidlo mestským policajtom uľahčí prácu a zjednoduší im promptne zasahovať. Ako uviedol náčelník Mestskej polície v Detve Jaroslav Dominik, nové vozidlo je oveľa vyššie ako bola dosiaľ používaná Škoda Fabia. To je výhodou pri pohybe v teréne, zvlášť v miestnych častiach na lazoch. /*banner*/ Súčasťou zákonného polepenia vozidla, pre uľahčenie dostupnosti občanom, je na ňom napísané aj mobilné číslo policajnej hliadky 0905 933 868.Mestská polícia využíva vozidlo vo všetkých troch smenách v každý pracovný deň i v nočnej. Text a foto: Zuzana Vrťová

  • Detvianski policajti...

    Policajti z Detvy sa inšpirovali kolegami z Trnavy a rovnakým spôsobom sa rozhodli pomáhať hendikepovanej Tereze z Detvianskej Huty a jej rodine. Policajti a civilní zamestnanci Obvodného oddelenia Detva dali všetci do jedného jeden gastrolístok rodine, čo za tento mesiac predstavuje 128 eur. Gastráče osobne odovzdal Terezkinej mamine riaditeľ OO PZ Peter Mlynárik, s ktorým sa Terezka aj veľmi rada odfotila. Príslušníci Obvodného oddelenia PZ v Detve, civilné zamestnankyne oddelenia ako aj zamestnankyne oddelenia dokladov z Detvy, ktoré sa taktiež k akcii pripojili želajú Terezke hlavne veľa zdravia. /*banner*/ Viac informácií o Terezke: https://www.facebook.com/438727726336720/posts/1004042906471863/ Viac informácií z Banskobystrického kraja sledujte na Polícia SR - Banskobystrický kraj

  • Šport

  • Káčer na bicykli zav...

    Po dvoch rokoch, 25. júna 2019, opäť zavíta do Detvy filantrop Peter Káčer. Bicykluje po Slovensku, aby pomohol ľuďom, ktorí to v živote nemajú ľahké. Peter športuje a žije pre druhých napriek celoživotnému zdravotnému obmedzeniu. Peter Káčer a mesto Detva srdečne pozývajú všetkých ľudí dobrého srdca, aby vytiahli svoj bicykel a prišli podporiť charitatívnu túru v Detve. Stretnutie s Petrom Káčerom v Detve sa začne pred deviatou hodinou ráno na námestí pred Domom kúltúry A. Sládkoviča, v utorok 25. júna 2019. Po štarte, ktorý bude snímaný kamerami televízie TA3, sa Peter prevezie Detvou podporovaný malými i veľkými cyklistami. /*banner*/ Peter Káčer ako správca Nadácie TA3 vyráža aj tento rok naprieč Slovenskom s cieľom vyzbierať peniaze pre zdravotne alebo sociálne znevýhodnených. Po skúsenosti so srdečným prijatím pred dvoma rokmi, na tohtoročnú charitatívnu túru po Slovensku si Peter Káčer opäť vybral Detvu. Okrem Detvy zavíta aj medzi Lučenčanov, obyvateľov Revúcej, Martina, Krásna nad Kysucou, obyvateľov Dolného Kubína a Štrbského Plesa. Otvorenie tohtoročného šiesteho ročníka charitatívnej túry bude práve v Lučenci 23. júna, finále vyvrcholí v deň jeho menín, 29. júna, o 10.00 h. na Štrbskom Plese. Ako uviedla Nadácia TA3, "v každom meste, z ktorého budú odštartované jednotlivé etapy, je pripravený bohatý kultúrny program, vďaka interpretom, ktorí sa rozhodli podporiť myšlienku tejto akcie. Okrem miestnych umeleckých súborov na pódiu vystúpia aj Robo Opatovský, Fragile, KALI, Lukáš Adamec, Komajota, Samuel Hošek, Martina Schindlerová či Usmievanka a veľa iných." Charitatívny projekt Petra Káčera možno podporiť formou SMS v hodnote 1€. "Majte aj vy dušu na správnom mieste. Pošlite prázdnu SMS v hodnote 1€ na číslo 832." Text a archívne foto: Zuzana Vrťová

  • Domáce zápasy HC 07 ...

    Hokejový klub HC 07 Detva má za sebou najlepšiu sezónu v doterajšej histórii. Prinášame vám zaujímavú štatistiku uplynulej sezóny. /*banner*/ Kapacita štadióna: 1800 Počet vypredaných zápasov: 0 Percentuálna naplnenosť štadióna: 31,7 % Najvyššia návšteva v sezóne: 1245 (Zvolen) Najnižšia návšteva v sezóne: 264 (Poprad) Súhrnná návštevnosť v sezóne 2017/18: 19 432 Počet domácich zápasov v sezóne 2017/18: 34 Priemer na zápas v sezóne 2017/18: 572 Medzisezónny rozdiel v priemernej návštevnosti: -2    

  • Detské atletické hry...

    7. júna 2019 sa konal 3. ročník Podpolianskeho cezpoľáku, ktorého neodmysliteľnou súčasťou sú aj Detské atletické hry pre základné školy z Hriňovej a blízkeho okolia. Keďže záujem o tieto hry je veľký, tento rok pretekalo spolu 10 družstiev, z Detvy, Detvianskej huty a Hriňovej. Družstvá medzi sebou súťažili i o celkového víťaza celého dňa. Deti pretekali v ôsmich disciplínach a to: štafetový beh v kombinácii šprint/beh cez prekážky, hod medicinbalom, skok do diaľky z miesta štafetovou formou, beh cez frekvenčný rebrík, hod oštepom do kruhu, skoky do strán, prekážková dráha Formula a skoky cez.  Najlepším družstvom sa stalo družstvo ZŠ s MŠ Krivec - Hriňová , druhé miesto ZŠ Kukučínová – Detva a tretie miesto obsadilo družstvo ZŠ s MŠ Školská, „C“ – Hriňová. Všetkým deťom a vedúcim družstiev ďakujeme za ich účasť, ďakujeme i vynikajúcim rozhodcom a  už teraz sa tešíme na štvrtý ročník súťaže opäť o rok. Pri organizácii podujatia spolupracovali Mgr. Iveta Krížová a Mgr. Milota Budáčová. Jednotlivé disciplíny rozhodovali zamestnanci mesta ale aj dobrovoľníci v zložení Mgr. Stanislav Horník, Ing. Slávka Gombalová, Mgr. Michal Machava, Ing. Mariana Donovalová, Jozef Košút, Ing. Miroslava Kubincová, Mgr. Peter Vaňo a Lubica Michalíková. Poďakovanie patrí Slovenskému atletickému zväzu  koordinátorke pre detskú atletiku Mgr. Veronike Ľašovej. Veľká vďaka parí aj sponzorom Tesco Hriňová a spoločnosti Rudhan. Podpoliansky cezpoľák 2019 – výsledky: Mladší žiaci 5. – 6. ročník miesto Martin Palúch  čas 10:34:22 miesto Richard Gonda čas 10:38:67 miesto Tomáš Gonda  čas 10:40:40 Mladšie žiačky 5. – 6. ročník miesto Lucia Koristeková čas 11:37:32 miesto Lucia Šuleková čas 12:22:45 miesto Sofia Segečová čas 12:24:20 Starší žiaci 7.- 9. ročník miesto Ján Ďurica čas 10:10:46 miesto Emil Lukačik čas 10:14:09 miesto Matej Babic čas 10:26:09 Staršie žiačky 7. - 9. ročník miesto Lucia Hazuchová čas 11:49:47 miesto Silvia Zošiaková čas 13:11:28 miesto Nikola Grohová čas 13:25:17

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3