s DTonline.sk

História

  • Unikátny nález dýky z doby bronzovej v Hriňovej

    Unikátny nález dýky z doby bronzovej v Hriňovej

    Dňa 9.10.2018 bola v meste Hriňová objavená unikátna bronzová dýka na brehu potoka Slanec. Z priebežného odhadu a porovnania s podobnými nálezmi na Slovensku možno predpokladať, že dýka pochádza z mladšej, alebo strednej doby bronzovej a môže byť tak stará 3200 až 3600 rokov. /*banner*/ Bližšie datovanie a informácie poskytne až podrobnejší výskum pamiatkových úradov. Ide tak o najstarší nález na území nášho mesta, ktorý môže významným spôsobom odhaliť nové historické súvislosti regiónu. Mladší nález rímskych mincí pochádza z 1. stor. n. l. Bronzová dýka sa zachovala v takmer nepoškodenom stave a bola odovzdaná Krajskému pamiatkovému úradu v Banskej Bystrici, ktorý vykoná následnú dokumentáciu a kroky vyplývajúce zo zákona o ochrane pamiatkových predmetov. Touto cestou sa chceme poďakovať poctivému nálezcovi z Hriňovej, ktorý nález ohlásil. Podobne ako iným nálezcom archeologických predmetov, aj jemu vzniká nárok na finančnú odmenu. 

    15. októbra 2018 15:29
  • Určite navštívte hrad Ľupča...

    Určite navštívte hrad Ľupča...

    Musíme zistiť, kým sme boli, aby sme pochopili, kým sme – povedal svojho času archeológ a bádateľ Heinrich Schliemman... Touto známou a nadčasovou vetou vetou uviedla vedúca múzea Renata Babicová ďalšiu prezentáciu z cyklu odborných prednášok z oblasti histórie, archeológie a pamiatkovej obnovy v piatkové popoludnie 20. 4. 2018.V dnešnej časti sa podpolianskej verejnosti predstavil v plnej kráse hrad Ľupča, ktorý je príkladnou ukážkou pamiatkovej obnovy a uchovávania nášho kultúrneho dedičstva, na čom má  od roku 2002 nepopierateľnú zásluhu hlavne súkromný majiteľ Železiarne Podbrezová, a. s. Predstaviť hrad Ľupča sa pracovníci múzea rozhodli z viacerých dôvodov.  Nielen preto, že cyklus prednášok je zameraný tematicky aj na oblasť hradov, hradísk v rámci širšieho regiónu, ale aj preto, že k blízkemu Ľupčianskemu panstvu vedú aj nitky podpolianskej histórie. Uhliari z Ľupčianskeho panstva sú spomínaní aj v prvej písomnej zmienke o Detve v roku 1638, hrad Vígľaš spolu s hradom Ľupča boli obľúbeným miestom pobytu uhorských panovníkov a rovnako oba hrady od prvej polovice 15. storočia patrili k rozsiahlym venným majetkom kráľovnej Barbory Celjskej – manželky panovníka Žigmunda Luxemburského.                                                                                Dôležitým dôvodom pri výbere témy bolo aj to,  že hrad patrí medzi tých  málo odborne a s citom pamiatkovo obnovených  a najautentickejších hradov vôbec na území Slovenska. Hrad samotný  predstavil súčasný kastelán Vladimír Homola. Na hrade pôsobí síce pomerne krátko - od roku 2012,  ale ako prvý z radu 74 kastelánov pochádza priamo zo Slovenskej Ľupče.  Čo je však prvoplánové, hrad sa dokázateľne stal a je jeho srdcovou záležitosťou, aj keď so širokým spektrom povinností  s hlavným dôrazom na koordinovanie a dozor nad obnovou hradu, odborný výskum,  základnú  údržbu areálu, sprievodcovskú činnosť a početné kultúrno-spoločenské aktivity na hrade. Výsledkom širokej spolupráce odborníkov a dobrého manažovania  je nielen samotná obnova  hradného areálu hradu, ale aj kvalitná  rozsiahla publikácia Hrad Ľupča, klenot Pohronia vo svetle vekov (2017). /*banner*/ Kastelán  interaktívnym a pútavým sprievodným slovom v rámci  precízne pripravenej obrazovej prezentácie detailne predstavil históriu hradu  - jeho búrlivé takmer 800 ročné  dianie v striedaní majiteľov v kontexte regionálnych i širších uhorských (neskôr slovenských) dejín, cez pochmúrne normalizačné roky až do súčasnosti. Pútavými krátkymi videami prešiel stavebný vývoj i pamiatkovú obnovu hradu, ktorá má svoju myšlienku, cieľ a ucelenú koncepciu a je príkladom výbornej spolupráce majiteľa, kastelána a pamiatkových inštitúcií. Ako hradný sprievodca predstavil kastelán publiku aj priestory hradu – v porovnaní s  minulosťou i po obnove, s poukázaním na množstvo odborne reštaurovaných detailov.  Za zreštaurovanie sakristie s úplne zachovaným trámovým stropom zo 17. storočia bola majiteľovi hradu, Železiarňam Podbrezová, a. s., udelená cena Ministerstva kultúry – Kultúrna pamiatka roka 2008. Úprimné poďakovanie za prínosné popoludnie v múzeu patrí nielen kastelánovi hradu za vynikajúcu interpretáciu, ale aj početným skalným priaznivcom múzea, ktorí neobídu tento typ podujatí v múzeu. Citeľne však dlhodobo chýba zastúpenie mladšej generácie, nie všetko sa dá totiž dohľadať na internete. Ľupčianskemu hradu želajme, aby si svoj status klenotu Pohronia udržal, rovnako aj rozumného gazdu. Ostáva si azda len priať, aby sme v rámci Slovenska nachádzali stále viac a viac takýchto pozitívnych príkladov pamiatkovej obnovy (nielen) hradných areálov. Text: Renata Babicová Foto: travelguide.sk 26. 4. 2018    

    30. apríla 2018 22:14
  • Pôsobenie francúzskych partizánov v Detve

    Pôsobenie francúzskych partizánov v Detve

    Horúce leto 1944 prinieslo veľké momenty v priebehu 2. svetovej vojny. Spojenci definitívne porazili Nemcov v Normandii, Sovieti zlikvidovali v Bielorusku nemeckú skupinu armád Stred, spojenci Osi začali prechádzať na stranu Protihitlerovksej koalície. Sami Nemci okolo skupiny plk. Staufenberga sa pokúsili Hitlera zabiť a prevziať moc. Veľké udalosti sa diali aj na Slovensku, kedy astronomicky narastali pod vplyvom frontových a politických udalostí odbojoveé aktivity. Všetko to vyústilo do vypoknutia Slovenského národného povstania.   V Detve  prevzal moc revolučný národný výbor na čele s bratmi Vidiečanovcami koncom augusta 1944. Už v prvých dňoch narukovalo vyše 600 Detvanov do armády a partizánskych zväzkov. Aktívni boli aj sami obyvatelia, ktorí hneď na začiatku Povstania zorganizovali zbierku pre Československý červený kríž. Išlo o potraviny, bielizeň a šatstvo v hodnote 35 tisíc korún. Vojenská správa v obci zabavila pre potreby armády niekoľko vozidiel, hlavne nákladných. Detve sa až do konca októbra vyhli priame frontové boje.     Medzi významné udalosti počas SNP v  regióne patrila aj Prehliadka partizánskych jednotiek v Detve z 1. októbra 1944. Zúčastnili sa jej aj generál J. Golian či predseda SNR K. Šmidke. Z partizánskych jednotiek sa prehliadky zúčastnili príslušníci oddielov 1. čs. partizánskej brigády M . R. Štefánika. Oddiel francúzskych partizánov bol v Detve mimoriadne obľúbený. Od leta 1944 boli súčasťou Veličkovovej brigády, pričom sám veliteľ ich považoval za svoj najlepší oddiel. Jednotke Francúzov velil kpt. Georges de Lannurien. Práve 1. čs. partizánska brigáda M. R Štefánika sa dostala do prvých bojov v strečianskej tiesňave proti Nemcom na prelome augusta a septembra 1944. O bojovej kvalite francúzskych partizánov svedčila aj neustála snaha J. Goliana o transformovanie jednotky na francúzsku légiu a jej priame podradenie veliteľstvu 1. ČSA na Slovensku, s čím P. A. Veličko kategoricky nesúhlasil. Po ťažkých bojoch pri Strečne a ústupe z Turca oddychovali Francúzi na Sliači. V polovici septembra vo zvolenskej povstaleckej nemocnici zomrel tlmočník jednotky Yarmusevsky. ,,Mestské úrady zorganizovali pri príležitosti jeho pohrebu slávnostnú manifestáciu. Zúčastnili sa jej početné delegácie reprezentantov československej armády, skupiny ruských partizánov na Slovensku a delegáti politických strán. 20. septembra boli jednotky odvelené na Hornú Nitru, kde bojovali v ťažkých bojoch od Handlovej až po Jalnú." Z Jalnej do Detvy odišli Lannurienovi partizáni 28. septembra o 19. hod. železničným transportom, štáb odišiel na osobných automobiloch. V spomienkach príslušníkov oddielu je zachytený vrelý vzťah Detvanov k jej príslušníkom: ,,pre francúzsku skupinu je to skutočné uvoľnenie, Detva je bohatá a Francúzi požívajú všeobecné sympatie.“ Podľa ďalšieho pamätníka ,,cirkus s exotickými zvieratami by nespôsobil v dedine takú senzáciu, ako príchod Francúzov. Z počiatku obstávali len deti, potom už aj dospelí zvedavo okukovali a o chvíľu sme boli obklopení hŕbou ľudí.“ 1. októbra 1944 tvorili Francúzi jadro defilujúcich jednotiek počas partizánskej prehliadky. Atmosféru slávnostnej prehliadky približuje spomienka člena francúzskej jednotky Reného Picarda, ,,Detva je odetá do sviatočného rúcha. Slávobrána z lístia, ozdobená československými, ruskými a francúzskymi zástavami, víta bojujúcich. Už od rána sa chlapi i ženy vo sviatočných šatách náhlia do kostola. Na námestí sa tvoria skupinky, starí i mladí sa vyobliekali do krojov. Chlapi, vysokí a svalnatí, akí bývajú drevorubači, držia v rukách klobúky so stuhami... (nasleduje opis mužského a ženského kroja). Teraz už rozumiem poznámke slovenského priateľa: pôjdete do Detvy, do kraja holopupkáčov!“  Po nej bol na ruskom štábe brigády, v miestnom obecnom dome slávnostný obed. Práve tu vznikol z iniciatívy P. A. Velička názov oddielu, batalión – prápor maršála Focha. Francúzsky oddiel počas pôsobenia v Detve bol ubytovaný po častiach v súkromných domoch obyvateľov. ,,Na Detve bol aj spoločenský život. Okrem častých večierkov, ktoré usporadúvali Rusi, chodili niektorí dôstojníci do nášho „salónu“, kde bol aj klavír. Hrávali na ňom Rus Jeršov a náš  Gessely.“ René Picard spomína vo svojej memoárovej knihe aj premietanie ruských filmov.                                             Celkový početný stav jednotky počas pobytu v Detve bol 287 mužov, pričom 197 bolo Francúzov, ktorí boli organizovaní v štyroch čatách. Zvyšný počet boli Juhoslovania a príslušníci slovenskej čaty. Počas oddychového  obdobia v Detve sa rotmajster slovenskej čaty Viliam Hanák oženil s Máriou Markovičovou, sobášiacim bol por. J. Gessely. Svadobná hostina a nie partizánska prehliadka bola podľa francúzskych bojovníkov ,,vrcholnou udalosťou na Detve počas nášho tamojšieho pobytu. Pečené husi boli hlavným jedlom, množstvo vína, vrava a smiech nemali konca.“                                                Okrem bojovej kvality a internacionálneho charakteru bola jednotka batalión maršála Focha kvalitne vyzbrojená. Mala 17 ľahkých guľometov čs. výroby, dva ťažké guľomety nemeckej výroby, 40 samopalov nemeckej, ruskej a americkej výroby, tri protitankové pušky, dva 80 mm mínomety, pušky a 40 pištolí. K tomu vozový park zložený z niekoľkých osobných a nákladných automobilov. 9. októbra boli francúzski partizáni odvelení k Breznu, o deň neskôr zmenili smer nasadenia na obranu južného úseku. Časť bola v okolí Krupiny a v meste, druhá časť ako záloha pri Dobrej Nive. Z bojového denníka oddielu je ich zaradenie málo špecifikované: ,,úloha je veľmi neurčitá, máme strážiť cesty na maďarské hranice. V tomto priestore nejestvuje skutočný front, informácie sú vyfantazírované. Organizovaná obrana Krupiny je vzhľadom na početný stav nemožná“  Je pravdepodobné, že výhrady francúzskych veliteľov museli poznať aj vo velení III. taktickej skupiny. Nechať len slabo obsadený tak dôležitý obranný úsek bolo riskantné. Túto chybu využili Nemci a 19. októbra vnikli do Senohradu, kde rozprášili francúzske jednotky. Časť jednotiek pod velením zástupcu oddielu kpt. Forestiera zaujala improvizovanú obranu v priestore Lom – Záježová – Vígľašská Huta-Kalinka, slovenská čata ustúpila až do Detvy. Ranení partizáni z oddielu boli prevezení do Zvolena. Nemecký útok na Senohrad mal veľmi vážne následky na bojový stav jednotky: ,,muži sú veľmi unavení a demoralizovaní. Cítia, že slovenský odboj sa chýli ku koncu a žiadajú návrat do hôr, aby mohli pôsobiť ako partizáni“ Ešte väčšou ranou pre Francúzov bolo to, že ich veliteľ bol po nemeckom prepade Senohradu nezvestný. Veliteľ 1. Čs. brigády M. R. Štefánika P. A. Veličko ho oficiálne vyhlásil za mŕtveho. Na druhý deň, 20. októbra prišiel G. de Lannurien s puškou v ruke peši do Detvy. Picard si spomína na tento moment nasledovne: ,,Dvíham oči, po ceste ide kapitán de Lannurien. Vrhám sa k nemu a plný radosti ho bozkávam. On je dojatý a hovorí mi: No dobre, dobre, synak. Už si si myslel, že som nebohý?“  Postupne sa v Detve celá jednotka zjednotila, spomienky zachytávajú situáciu v obci: ,,stretávali sme autá, vozy a peších. Všetko smerovalo na Poľanu.“ 25. októbra začal od Pstruše francúzsky oddiel, kde bol zálohou 2. čs. paradesantnej brigády ustupovať: ,,brigáda ustupuje k Lieskovcu. To je koniec organizovaného odboja.“ Jednotka ustúpila na Horehronie, rozdelila sa a prebojovala sa k Červenej armáde. Prvá časť pod velením G. de Lannuriena sa 23. novembra 1944 prebila pri Lučenci k Sovietom, druhá časť neskôr pri Košiciach. Malá jednotka pod velením kpt. Forestiera naďalej pôsobila ako partizánska skupina. 17. a 24. novembra poškodila na území okresu Zvolen dva vlaky a zničila telefónne spojenie medzi Zvolenom a Krupinou. Nemci kpt. Forestiera zajali, vypočúvali v Bratislave a v Banskej Bystrici, kde ho aj zastrelili.    Text: PhDr. Jozef Pavlov (text je súčasťou monografie Okres Zvolen 1938 - 1945).

    24. marca 2018 19:44
  • Pri oslobodzovaní Podpoľania padli stovky Sovietov a Rumunov

    Pri oslobodzovaní Podpoľania padli stovky Sovietov a Rumunov

    Oslobodzovacie boje o Podpoľanie boli dlhé a tvrdé. Priniesli veľké materiálne a ľudské straty. Správa o situácii v okrese Zvolen z februára 1945 hodnotí vývoj: „Všeobecná politická situácia v okrese Zvolen je dosť kritická. Obyvateľstvo je pohoršené z leteckého a delostreleckého bombardovania, ale aj počínaním nemeckých vojakov. Tým sa vyčítajú hlavne náhle domové prehliadky, kedy rekvírujú jedlo a neplatia zaň. Činovníci HSĽS a HG sa vo Zvolene od 28. februára 1945 nezdržujú.“ Správa hovorí aj o tom, že niektoré obce sú už obsadené Sovietmi a nie je možné vykonávať nariadenia vlády. Lepšia situácia nie je ani v tých, kde sú ešte nemecké vojská, pretože tam obyvateľstvo všemožne sabotuje nariadenia bratislavskej vlády.                                                                                                                    Útoky sovietskych a rumunských vojsk v rámci Stredoslovenskej operácie viac-menej kopírovali útoky nemeckých oddielov v októbri 1944. Útoky boli vedené na územie okresu z juhu, juhovýchodu a východu. Nemci vhodne využili na obranu členitý terén a obranné pozície vybudované počas Povstania. Prvou oslobodenou obcou okresu bola koncom januára 1945 Detvianska Huta, posledné boli oslobodené takmer na konci marca 1945.                               Proti sebe stáli jednotky armádnej skupiny Juh a II. ukrajinského frontu. V rámci zväzkov Wehrmachtu to bola 8. armáda, na druhej strane 40. armáda generála F. F. Zmačenka, 53. armáda a zväzky rumunskej I. a IV. armády. ,,Na sklonku januára 1945 sa frontová línia II. ukrajinského frontu pohybovala na čiare Tlmače – Pukanec – Ladzany – Kozí Vrbovok – Močiar – Sihla – Brezno nad  Hronom.“ Sovietske a rumunské vojská stáli na hraniciach okresu Zvolen. Hlavné smery útokov boli z juhu a juhovýchodu. Nemecké vojská, ktoré sa na území okresu Zvolen bránili, boli v sile približne 11 peších divízií. Oproti nim stála veľká prevaha – desať sovietskych streleckých divízií, jedna pevnostná brigáda a 16 rumunských divízií. Oslobodzovanie okresu Zvolen z východu sa začalo obsadením Detvianskej Huty 29. januára 1945 jednotkami 50. streleckého zboru generála V. Merkulova. Sovietske a rumunské vojská z východu začali útočiť na nemecké pozície v Hriňovej. ,,Nepriateľ kládol veľmi silný odpor v priestore na línii Hriňová – Jaseňovo – Klopotovo – až po Poľanu.! Wehrmacht opäť vhodne využil členitý terén na defenzívne boje. Tie v Hriňovej a v okolitých lazoch trvali od 31. januára do 11. februára 1945.                                     Do Detvy prenikali sovietske a rumunské vojská cez pomedzie detvianskych a hriňovských lazov – Riečku, Zánemeckú a Skliarovo. Zároveň sa k nej prebíjali jednotky 51. streleckého zboru generála A. Rumjanceva z doliny Krivánskeho potoka. Nemecký obranný uzol bol hlavne pri obci Podkriváň. Po ústupe jednotiek z Hriňovej hrozilo v tomto priestore dislokovaným nemeckým vojskám obkľúčenie. Po ťažkých bojoch v obci Kriváň sa postupne sťahovali západne od Detvy.                                                                               Prvé sovietske a rumunské vojská prenikli do Detvy 12. februára 1945, obec bola definitívne oslobodená o deň neskôr. Nemecká obrana sa opierala o masív Poľany, obec Dúbravy a pohorie Rohy. Sovietsky tlak na Dúbravy vyústil do ich oslobodenia 19. február, čím sa nová nemecká obrana vytvorila na línii. Očová – Vígľaš – Slatinské Lazy. Po výpade sovietskych vojsk bola obsadená Zvolenská Slatina, čím vrazila medzi nemecké obranné línie klin. Z tohto dôvodu pokračovali sovietske a rumunské útoky na krídla – na jednej strane v smere na Slatinské Lazy, Záježovú a na druhej strane v smere na Očovú.      /*banner*/                   Ťažké boje prebiehali hlavne o Očovú. Boje o obec trvali niekoľko dní. K hranici Očovej sa pechota 230. streleckej divízie dostala už 25. februára, obec bola definitívne oslobodená až 1. marca 1945. Do bojov o obec sa zapojili aj zvyšky 2. čs. partizánskej brigády a partizánskej brigády Za oslobodenie Slovanov, ktoré prečkali zimu na Poľane. V Slatinských Lazoch sa prví rumunskí vojaci objavili 23. februára 1945. Priamo z obce boli nemecké jednotky relatívne rýchlo vytlačené, avšak zaujali obranu na svahoch blízkeho pohoria Korčín. Až po prerazení rumunských vojsk v smere Pliešovce – Záježová, Nemci ustúpili na Môťovú. Prístupy k mestu Zvolen od východu viedli cez obec Lieskovec. Už 8. marca 1945 bola obec oslobodená, ale po následnom nemeckom protiútoku bol v rukách Wehrmachtu až do 12. marca 1945. Obrana východných prístupov k Zvolenu sa zrútila po preniknutí rumunských vojsk do Môťovej 11. marca 1945: ,,týmto manévrom obišli Lieskovec z juhu, nemeckým jednotkám v Lieskovci hrozilo obkľúčenie, preto začali vyprázdňovať obec.“  Boje o okresné mesto Zvolen sa začali útokom z Môťovej na zvolenskú železničnú stanicu 12. marca 1945. Ako prvé sa do mesta prebojovali pluky 133. a 240. streleckej divízie. ,,Priame pouličné boje vo Zvolene sa začali silnou delostreleckou a leteckou prípravou útoku." Mesto bolo oslobodené definitívne 14. marca 1945. Význam dobytia mesta Zvolen ako hospodárskeho centra a dopravného uzla dokazuje aj fakt, že večer 14. marca 1945 bolo na počesť oslobodenia mesta vypálených 12 sálv zo 124 diel v Moskve. Nepriateľ po ústupe zo Zvolena mal stále na okolitých výšinách – Stráž, Bakova Jama a Borová Hora mínometné a delostrelecké jednotky, ktoré viedli rušivú paľbu s cieľom zabrániť sovietskym a rumunským vojskám vytvoriť na Hrone predmostie a pokračovať v útoku na Banskú Bystricu. Po preskupení sovietski a rumunskí vojaci prekročili Hron a 19. marca 1945 viedli útok na Borovú horu, Lukové a Zolnú. Následne boli obsadené obce Hájniky, Rybáre, Sielnica a Veľká Lúka. Obec Sampor sa stala súčasťou nemeckej obrany Banskej Bystrice z juhu na línii Sampor – Hronsek – Badín. Obce Tŕnie a Turová boli v smere postupu sovietskych a rumunských vojsk na Kremnicu. Oslobodili ich 26. marca 1945. Obec Železná Breznica bola poslednou oslobodenou obcou okresu Zvolen – 28. marca 1945.    Mgr. Jozef Pavlov Text je autorským textom z pripravovanej monografie Okres Zvolen 1938 - 1945.

    13. februára 2018 20:02
  • BLOG: Vagačovci sú pre mňa ikonou Detvy

    BLOG: Vagačovci sú pre mňa ikonou Detvy

    Už niekoľko mesiacov pracujem na výskume k rodine Vagačovcov a v širšom zmysle k bryndziarstvu a syrárstvu v regióne okresu Zvolen (v hraniciach z rokov 1923 - 1945). Zmieňovať známe fakty - ktorých je tak či tak málo, v tomto blogu nemienim. Budem sa snažiť načrtnúť doterajší postup, ako aj poodhaliť čiastočne nové zistenia. Ak je Slovensko v rámci svetovej ekonomiky automobilovou veľmocou, tak okres Zvolen bol baštou bryndziarstva a syrárstva.  Predurčili ho na to najmä vhodné prírodné podmienky. Práve sem viedli kroky statuturianskych rodín ako boli Vagačovci, Molecovci, Galbaví a ďalší. A nejde o krátku históriu. Kým Ján Vagač založil v Detve svoju manufaktúrnu výrobňu bryndze v roku 1787, Peter Molec v neďalekej Zvolenskej Slatine v roku 1797. Galbaví prišli do Detvy v 2. polovici 19. storočia. V tomto čase sa výrobe masla a bryndze venoval aj starý otec Eriky Weissovej, ktorá minulý rok odhalila v Detve pamätník holokaustu - Jakub Hermann Weisz. Syrárstvo a bryndziarstvo pre náš región znamenali ohromne veľa. Primárne poskytovali prácu, ale v sutočnosti sú tu evidentné aj ďalšie pozitívne dopady - stimulovanie miestnej ekonomiky, šírenie dobrého mena regiónu, podpora rôznych aktivít (šport, kultúra, cirkev, iné). O to smutnejší je osud, najmä Vagačovej prevádzky, ktorú začiatkom 50. rokov znárodili a následne kvôli centralizácii výroby do Banskobystrických a od roku 1960 Stredoslovenských mliekarní zlikvidovali. Vráťme sa ale späť k Vagačovcom. Je známe, že obchodník Ján Vagač pri cestách na Podpoľanie okúsil a spoznal zvlášny  druh syra z ovčieho mlieka - bryndzu. On však patril medzi prvých, ktorý k nej pristupovali vedeckým spôsobom. A práve v tom bol fenomenálny. Rôznymi omylmi a pokusmi získal novú, trvanlivejšiu existenciu spotrebnej bryndze. Tá sa zásadne líšila od pôvodnej, z domácej výroby. Zaujímavé je však to, že rodinný biznis vydržal v genealogickej línii rodiny desaťročia. Až napokon, syn (Alexander) Jánovho vnuka (Michala) sa začiatkom 20. storočia usadil v Detve natrvalo. Predtým sa rodina vždy vracala na zimu do Starej Turej. Udávajú sa rôzne roky tohto faktu - najčastejšie 1905 a 1908. Potvrdiť sa mi ho ešte nepodarilo. Alexander patril k významným osobnostiam mestečka. Bol autoritou, ktorá sa angažovala v spoločenskom a politickom živote. Koncom prvej svetovej vojny narukoval na srbský front, po vojne bol členom miestnej odbočky Slovenskej národnej rady. V 20. a 30. rokoch sa angažoval ako člen SĽS/HSĽS. Bol ženatý s rodáčkou zo Starej Turej - Antóniou Valovičovou. Spolu mali 4 deti: Štefana, Karola, Júliusa a Máriu. Alexander zomrel pravdepodobne na rakovinu, v marci roku 1934. Jeho prvorodený syn Štefan Vagač prebral podnik. Pod jeho vedením bryndziareň a syráreň rozkvitala. Štefan sa stal významným činiteľom v štruktúrach Bryndziarskeho syndikátu a neskôr Zväzu bryndziarskeho a syrárskeho priemyslu. Podobne ako jeho otec, aj on sa angažoval v politike. Nebol však prívržencom ľudíáctva, ale Agrárnej strany (počas 1. ČSR). Počas Povstania a po oslobodení bol členom Demokratickej strany. Práve jeho podnikateľské a politické aktivity viedli po roku 1948, keď komunisti prebrali moc k jeho pádu. Podnik bol znárodnený, rodina z mesta vyhnaná. Štefan dlhé roky pracoval vo Vlkanovej a dožil v Banskej Bystrici. Veľmi zaujímaví sú aj súrodenci Štefana. Karol bol vynikajúci študent, ktorý absolvoval štúdium na Masarykovej univerzite v Brne. Pracoval ako notár, právnik, štátny radca, sudca a prokurátor. Bol zapojený v ilegálnom odboji počas 1. SR. Vo februári pomohol utiecť vysokým komunistickým funkcionárom KSČ z bratislavského väzenia. V roku 1952 bol súdený spolu so svojim strýkom, Alexandrovým bratom Viliamom, ktorý bol popredným slovenským saleziánom.  /*banner*/ Július študoval Karlovu univerzitu v Prahe, po rozpade 2. ČSR a zavretí vysokých škôl nacistami v Protektoráte Čechy a Morava dokončil štúdium v Bratislave v roku 1941. Bol popredným úradníkom v Slovenskej národnej banke, kde spolu s jej guvernérom Imrichom Karvašom bol zapojený v odboji. Koncom marca 1945 ho zatklo gestapo, zomrel v Mauthausene. Mária Vagačová mala výrazné umelecké vlohy. Hrala na klavíri, krásne spievala a vyštudovala konzervatórium v Liberci. Vydala sa za úradníka Stredoslovenskej banky v Detve - Jána Nemčoka. Ten bol výraznou postavou v Detve (bol veliteľom Hlinkovej gardy, po vojne prešiel aj do štruktúr MNV a KSS). Počas doterajšieho výskumu sa mi podarilo zistiť množstvo nových faktov. Verím, že rôzne archívne fondy, ktoré plánujem tento rok navštíviť, mi odhalia ďalšie. Veľmi vzácne sú pre mňa aj kontakty, ktoré som nadviazal s potomkami Alexandra Vagača. Prvý som nadviazal na Dňoch bryndze minulý rok s Danielom Vagačom - Karolovým synom, ďalej s Dagmar Dressler - dcérou Júliusa Vagača, ako aj - a tento si dosiaľ najviac cenním - so synom Márie Vagačovej - Ondrejom Nemčokom. Telefonicky som v kontakte aj s rodinou Stanislava Vagača, ktorý je synom Štefana, čiže "priamym nástupcom" vlastníctva. Nedostatok faktov mi nedovolí môj výskum vydať vo forme širokej, mnohostranovej monografie. Avšak napriek tomu ju chcem vydať ako rozšírenú recenzovanú štúdiu. Dôvod? Vagačovci sú symbolom, ikonou Detvy a po rokoch "socialistickej ignorancie kapitalistických vykorisťovateľov" si zaslúžia nájsť svoje miesto v dejinách Detvy. Podobne, ako sa mi to podarilo pri problematike detvianskeho holokaustu. Mgr. Jozef Pavlov     

    16. januára 2018 17:06
  • Poučná historická výstava v Dome kultúry - Od Stalingradu do Bratislavy

    Poučná historická výstava v Dome kultúry - Od Stalingradu do Bratislavy

    KC A. Sládkoviča v Detve, pozýva svojich návštevníkov na panelovú výstavu dokumentárnych fotografií Od Stalingradu do Bratislavy, ktorá je vo vestibule Domu kultúry A. Sládkoviča v Detve. Výstava je prístupná do 1. 6. 2017 v čase otváracích hodín a podujatí v priestoroch KC A.Sládkoviča v Detve. Historici v ostatných rokoch naliehavo zdôrazňujú, že v nepokojnom čase rozkolísaných hodnôt je mimoriadne dôležité, aby si ľudstvo pripomínalo zlomové etapy svojej minulosti, nezabúdalo na tragické okamihy dejín a zodpovedne viedlo nastupujúce generácie k primeranej ostražitosti pred neustále prítomnou hrozbou opakovania dejinných katakliziem. /*banner*/ Do tohto kontextu prináleží aj panelová výstava Od Stalingradu do Bratislavy, ktorú pripravilo Veľvyslanectvo Ruskej federácie v SR, Zväz protifašistických bojovníkov SR, Štátne múzeum Stalingradská bitka, Volgogradská mestská samospráva a Univerzitná knižnica v Bratislave.  Počas bojov o slobodnú Bratislavu padlo takmer sedem tisíc vojakov Červenej armády, šesťmesačná bitka o Stalingrad bola zlomovým bodom celej druhej svetovej vojny.

    04. júna 2017 12:31
  • Erika Weissová: Moje detstvo skončilo v siedmich rokoch

    Erika Weissová: Moje detstvo skončilo v siedmich rokoch

    Erika Weissová v utorok 23. mája 2017 odhalila spoločne s viacerými hosťami - historik prof. Karol Fremal, riaditeľ Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok, predseda ŽNO Banská Bystrica Jaromír Wolt, poslankyňa NR SR Viera Dubačová v parku na Partizánskej ulici Pamätník obetiam holokaustu. Erika Weissová sa narodila v roku 1933, jej otec sa Volal Samuel, matka Paula, brat Pavel. Rodinu poznačilo obdobie holokaustu v rokoch 1938 - 1945. Prečo ste prišli do Detvy odhaliť tento pamätník? Kvôli všetkým tým, ktorí počas holokaustu zomreli a aj kvôli môjmu otcovi, ktorý zomrel v Osvienčime. Ale aj preto, lebo ma kontaktoval a pozval Jozef Pavlov. Čítala som jeho vysokoškolskú prácu, keď som ju dostala, bola som na počítači do tretej v noci. Môj syn povedal, že je to svätá práca. Čo pre Vás tento pamätník znamená? Viete, vy vidíte v tom pamätník. Ja v ňom vidím tých ľudí... Ako si pamätáte na Detvu? Prežila som tu krásne detstvo. Mali sme obchod, na dvore sme sa hrávali, chodila som na kúpalisko. Matka ma učila v Slatine plávať. Bolo to krásne obdobie. Moje detstvo však skončilo, keď som mala sede rokov. Prečo? Začal sa holokaust. Ako prváčku ma vyhodili zo školy, na chrbát mi našili žltú hviezdu, začalo sa prenasledovanie, obchod nám arizovali. Vášho otca zobrali gardisti do transportu. Pamätáte sa na to? Samozrejme. Ten obraz mám doteraz pred očami. Keď išiel z domu, keď ho brali, vo dverách sa otočil a ešte raz na mňa pozrel. Bola som jeho miláčik. Kupoval mi šaty, brával ma na výlety. Podľa Yad Vashem zomrel v roku 1944 v Osvienčime. Môjmu prvorodenému synovi som dala meno po svojom otcovi - Samuel. Aký bol osud Vás, Vašej matky a brata? Po určitom čase nás matka zobrala z domu preč. Ušli sme v noci a skrývali sa. Ja si nepamätám, kde všade sme boli. Každý z nás bol niekde inde. Keď prišli na to, že sa niekde skrývame, prišla matka v noci po nás a odviedla nás na iné miesto. Pamätám si, že najprv sme boli u otcovej sestry v Martine, potom si pamätám už len na dve posledné miesta - Dačov Lom a Lešť. Skrývanie pre malé dievča muselo byť veľmi náročné na psychiku. Samozrejme. Pamätám si, že keď som bola u jedných, tak keď prišla návšteva, musela som byť skrytá v jame, ktorú vykopali pre mňa.  Vaša matka museka byť veľmi silná žena, keď dokázala tri roky organizovať ukrývanie rodiny. Áno bola. Raz, keď sme boli s ňou vonku, bola tam skupina žandárov a poslali jedného, aby matke skontroloval doklady. Zhodou okolností bol z Detvy a matku spoznal. Hovoril jej - pani Weissová, čo Vy tu robíte? A ona mu povedala, radšej nás zastreľte tu, než by ste nás mali dať Nemcom. Jemu opo lícach stiekli dve slzy a pustil nás, že je všetko v poriadku. /*banner*/ Ako si pamätáte na posledné miesta ukrýtu? V Dačovom Lome sme boli u rodiny Piatrovcov. Tam som odháňala muchy, ktoré boli pri posteli ich zomierajúcej dcéry. Pamätám si ešte aj na jej muža, volal sa ďuro Tuhársky. V Lešti sme boli u Peničkovcov. Moja matka si zobrala kôš na chrbát, aby vyzerala ako sedliačka. Počula fujaru a šla za tým zvukom. Keď prišla k Danielovi Peničkovi, povedala mu, som Židovka a hľadám miesto - úkryt pre svojho syna. On povedal, dobre, priveďte ho. Tu sme boli až do oslobodenia - v marci 1945. Boli sme spolu po takmer troch rokoch. Boli to veľmi dobrí ľudia, málo je takých. Riskovali veľa, svoj život, aby nás zachránili. V roku 1997 dostali ocenenie Spravodlivý medzi národmi. Aj teraz, v nedeľu som bola s Božkou Širokou, dcérou od Daniela a zaspomínali sme spolu na to obdobie. Na ich pamiatku si aj môj brat Pavel, zmenil priezvisko z Weiss na Lešťan. Po vojne ste sa vrátili do Detvy? Áno. Povedali nám, že sa otecko vrátil, ale keď sme prišli, nenašli sme ho. To vtedy sa nevedelo ešte, že čo sa stalo. Potom sme boli v Lučenci, chodili sme tam s bratom do školy a mamička si otvorila obchod s bielizňou. Od kedy žijete v Izraeli? V roku 1949, som s detskou skupinou cez Taliansko vycestovala do Izraelu. Žili sme v kibucoch, bola som v armáde a vyučila som sa za zdravotnú sestru. Keď sme tam prišli, nebolo tam nič, len piesok a kamene. A dnes je Izrael krásny, my sme ho vybudovali. Mám tam dve deti - synov Samuela a Dorona a šesť vnúčat. Ako vnímate rast extrémizmu na Slovensku? Je to na Vás, či to bude alebo nie. Musíte si deti vychovávať. U nás všetky deti, keď majú 17 rokov idú do Osvienčimu. Holokaust sa u nás v Izraeli už nikde nestane, ale dajte si pozor, aby sa to nestalo u Vás. Aké si odnesiete spomienky na Detvu? Bolo mi tu výborne, všetci ľudia boli ku mne milí. Jozef sa mi postaral o celý program - páčilo sa mi vyšívanie krivou ihlou (u pani Smilekovej) aj fotenie v kroji (v Bian Studiu), penzión kde som bola bol krásny, stretla som sa s ľuďmi, čo sme sa kedysi hrávali spolu na dvore. ďakujem za všetko.          

    29. mája 2017 13:31
  • Detvu navštívi posledná detvianska Židovka (84 r.), priletí z Izraela

    Detvu navštívi posledná detvianska Židovka (84 r.), priletí z Izraela

    20. mája 2017 na niekoľko dní navštívi Detvu Veronika Engelová (Erika Weissová). Je poslednou rodáčkou zo židovskej komunity z nášho mesta, narodila sa v roku 1933. Rodina Weissovcov sa skladala zo štyroch členov - otca Samuela, matky Pauly, a detí Pavla a Eriky. Pokojné obdobie detstva prerušilo obdobie II. svetovej vojny a 1. Slovenskej republiky. Ich obchod bol arizovaný, rodina bola pripravená o občianske práva, deti vyhodené zo školy pre svoj židovský pôvod. Tragicky sa skončil život otca rodiny, Samuela Weissa, ktorý bol zavraždený v nacistickom vyhladzovacom tábore Osvienčim. Rodiny sa tri roky skrývala na lazoch v okolí obce Lešť.  /*banner*/ Počas niekoľkých dní, ktoré strávi pani Engelová v Detve, absolvuje stretnutie s rovesníkmi, diskusie so študentami a verejnosťou. Podľa vlastných slov sa teší najmä na medokýš, ktorý ako dieťa pijávala pravidelne a rada. Teší sa aj na miesta, ktoré sa jej viažu k príjemným spomienkam z detstva. Na zasadnutí MsZ v Detve 2. mája 2017 poslanci jednohlasne odhlasovali osadenie pamätníka obetiam holokaustu v Detve. Ten bude odhalený práve za prítomnosti p. Engelovej. ,,Po niekoľkých rokoch môjho výskumu k regionálnemu holokaustu som náhodou, prostredníctvom pána Eyala Blocha natrafil na Eriku. Vedel som, že po vojne odišla ako tisíce iných do Palestíny, nakoľko tam vznikol v roku 1948 židovský štát. Ale netušil som ešte, že žije. Bude to pravdepodobne posledná príležitosť pripomenúť si s pamätníkom obdobie temných dejín Slovenska, ale aj Detvy. To, že práve ona odhalí pamätník, že vo svojom vysokom veku priletí na Slovensko, je podľa môjho názoru bezpochyby významné.Pre mňa sa Detva stane odhalením pamätníku civilizovaným mestom, ktoré sa nebojí vysporiadať so svojou históriou," povedal Jozef Pavlov. 

    05. mája 2017 11:37
  • Tritisíc rokov staré nálezy odkrývajú v Lúčnej štvrti

    Tritisíc rokov staré nálezy odkrývajú v Lúčnej štvrti

    Podpolianske múzeum sa napriek nepriaznivému počasiu v stredu 1. februára 2017 v popoludňajších hodinách zaplnilo asi sedemdesiatkou priaznivcov archeológie a histórie. A opodstatnene, nakoľko avizovaná téma odbornej prednášky bola nanajvýš pútavá a aktuálna. Pustý hrad a Detva v kontexte aktuálnych archeologických výskumov  - tieto témy už dlhšie rezonovali tak v širokej laickej i odbornej verejnosti, preto pracovníci Podpolianskeho múzea už dlhší čas plánovali pozvanie prednášajúcich, ktorí sú nielen špičkovými odborníkmi v danom odbore, ale majú za sebou aj dlhoročný výskum v tunajšom regióne. Pozvanie na spomínanú prednášku prijali Ján Beljak z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) v Nitre, vedúci vysunutého pracoviska vo Zvolene a docentka Noémi Beljak Pažinová, vedúca Katedry archeológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Ako zdôraznila, sledovanie zemných prác v súvislosti so stavbou rodinného domu na parcele č. 7381/27 v katastrálnom území Detva prinieslo archeologické doklady osídlenia v časti Lúčna štvrť. Uviedla, že na mieste stavby boli zachytené štyri archeologické objekty a celkovo nálezy o počte 394 kusov. Odkryli tam hlavne kolové jamy, ktoré mohli tvoriť súčasť kolovej konštrukcie časti zastrešenia hospodársko-výrobnej stavby. Prístrešok slúžil na ochranu piecky, pravdepodobne chlebovej, ktorú sa podarilo identifikovať v značne deštruovanom stave.  Z lokality pod vedením Noémi Beljak Pažinovej odobrali aj vzorky hliny, ktoré budú podrobené archeobotanickej analýze. Tá odhalí, či sa na mieste nachádzali aj rastlinné zvyšky. „Podľa pozitívneho výsledku analýzy budeme mať viac informácií aj o strave predkov a environmente osady,“ povedala docentka Beljak Pažinová. Dodala, že niekoľko črepov je možné spojiť a postupne rekonštruovať tvary nádob, z ktorých pochádzajú. Ide hlavne o rôzne misky, hrnce a amfory, šálky. Na mieste sa objavila aj keramika s veľmi kvalitnou čiernou leštenou úpravou povrchu vrátane šikmého i zvislého žliabkovania. Tieto tvary i výzdobná technika je charakteristická pre kyjatickú kultúru neskorej doby bronzovej, starej takmer 3000 rokov. Archeologička v závere podčiarkla, že objavenie pravekej lokality zo záveru doby bronzovej uprostred Detvy poukazuje na veľký význam jej územia začiatkom posledného tisícročia pred Kristom a je svedectvom o intenzívnom osídlení i nížinných, na poľnohospodárstvo využívaných polôh v oblasti Poľany. /*banner*/ Toto novoobjavené osídlenie korešponduje so známym pravekým hradiskom Detva-Kalamárka, vzdialeným od Detvy severným smerom približne 5 km. Kalamárka, táto strategická výšinná lokalita bola prvýkrát osídlená v neskorej dobe bronzovej práve lužickou i kyjatickou kultúrou, teda rovnakým obyvateľstvom, aké bolo zaznamenané v časti Lúčna štvrť. V kontexte nálezovej situácie nížinná osada v časti Lúčna štvrť mohla slúžiť ako hospodárske zázemie hradiska na Kalamárke.         Ako s potešením prijalo vedenie Podpolianskeho múzea, Noémi Beljak Pažinová informovala, že po zdokumentovaní nálezov z Lúčnej štvrte uvažuje v rámci legislatívy o ich premiestnení do Podpolianskeho múzea v Detve. Archeologička s Podpolianskym múzeom spolupracuje od roku 2012. Vďaka spolupráci Podpolianskeho múzea s docentkou Beljakovou boli už predtým zdokumentované náhodné zbery prinesené obyvateľmi z lokalít Kalamárka a Vígľaš. Približne 500 kusový súbor zväčša keramických fragmentov je už dnes v zbierkovom fonde Podpolianskeho múzea. Najkrajšie kusy sú vystavené v rámci stálej expozície Detva v kontexte Vígľašského panstva. Záverečné dotazy publika pre oboch archeológov, Jána a Noémi Beljakovcov, potvrdili očividný záujem o danú problematiku. Na strane prednášajúcich bolo od prvých slov okrem odbornosti cítiť obrovský vklad, lásku k archeológii, nepochybne obrovské pracovné nasadenie a úprimnú snahu zanechať kultúrne dedičstvo tak, aby ho citlivo mohli vnímať aj budúce generácie. Ako povedal Winston Churchil: Čím viac sa pozeráme dozadu, tým lepšie vidíme dopredu… Ostáva veriť, že týmto sa otvárajú nové historické stránky Detvy a že aj ďalší záchranný archeologický výskum bude pokračovať v tomto smere.                                                                                                                                   Text: Renata Babicová Foto: Zuzana Juhaniaková

    12. februára 2017 20:53
  • Knihu Detva v 20. storočí slávnostne uviedli do života

    Knihu Detva v 20. storočí slávnostne uviedli do života

    V piatok 25. novembra v kongresovej miestnosti Domu kultúry Andreja Sládkoviča uviedli novú monografiu o Detve, ktorú napísal Mgr. Jozef Pavlov – Detva v 20. storočí. Medzi prítomnými boli viacerí hostia, najvýznamnejší boli z odboru histórie – profesionálny historik a bývalý vysokoškolský učiteľ prof. PhDr. Karol Fremal CSc. a riaditeľ Múzea Slovenského národného povstania PhDr. Stanislav Mičev, PhD. Prvý menovaný je aj recenzentom monografie Detva v 20. storočí. Obaja vzácni hostia otvorili uvedenie knihy do života príhovormi, v ktorých vyzdvihli nové dielo o histórii Detvy a autorovu prácu. Historik Fremal spomínal aj na svoj prvý pobyt v Detve, svoj výskum o partizánskej prehliadke, ktorá sa uskutočnila v Detve, ale aj o prvom stretnutí s Jozefom Pavlovom: ,, bolo to pri 60. výročí SNP, mal som prednášku v múzeu a vtedy ešte žiak základnej školy Jozef Pavlov ma prekvapil svojimi vedomosťami o druhej svetovej vojne a SNP.“ Zároveň dodal, že je dôležité, aby bolo písané čo najviac historických prác, pretože tak je zaručené čo najobjektívnejšie spracovanie histórie, založené na pluralite názorov. /*banner*/ Samotnú prezentáciu obsahu práce už realizoval autor monografie Jozef Pavlov. Dôvod, prečo napísal svoju už druhú knihu v 26. rokoch uviedol nasledovne:  ,,Mám rád Detvu, mám rád históriu a to je tá ideálna kombinácia pre napísanie knihy o dejinách Detvy.“ Práca na monografii Detva v 20. storočí trvala vyše jedného roku a sú v nej spracované takmer všetky známe archívne materiály o Detve v období rokov 1900 – 2000. Uvedená práca nie je posledným autorovým počinom v oblasti regionálnej histórie: ,,už teraz mám rozpracovanú prácu o okrese Zvolen v rokoch 1938 – 1945. Ďalším nápadom, je spracovať históriu podpolianskych obcí všeobecne v 20. storočí.“ Po prezentácii obsahu monografie nasledoval predaj, autogramiáda a banket. Autor venoval niekoľko kníh aj Podpolianskemu múzeu a Mestskej knižnici K. A. Medveckého: ,,Ďakujem Jožkovi za výtlačky knihy pre našu knižnicu, ktoré obohatia regionálnu literatúru,“ povedala vedúca knižnice Tatiana Bérešová. Knihu si môžete objednať v prípade záujmu na telefónnom čísle 0918203905, alebo zakúpiť v predajniach: kníhkupectvo Tulipán, Parta , Detvianske ľudové umenie, Podpolianske múzeum. Cena monografie je 15 eur.  

    26. novembra 2016 21:20
  • Rozhovor

  • Kúpalisko, porady na...

    Voda, slnko, párty, klub, relax... Jáj, ale to je len v pesničke. Mať takú prácu na leto, to je splnený sen. Ale viete čo? Práca v grafickom štúdiu Custom Design Studio sa tomu snu celkom približuje. A aj vtedy, keď je to štúdio v malom meste, ako je Detva. Pracovná doba od šiestej rána? To nám nič nehovorí. V grafickom štúdiu ide o kreatívnu prácu. Tá sa robí ťažko, ak si nevyspatý a rozmýšľaš len nad tým, kedy bude koniec pracovnej doby a budeš sa môcť vrátiť do postele. Preto si ráno radšej trochu pospíme, nech sa zobudíme čerství, plní energie a nápadov. Lepšie sa Ti pracuje večer? Nech sa páči. Nielen cez leto to kreatívcom viac páli večer. Okrem iného aj preto, že cez deň na nich páli slnko. Preto nie je problém presunúť si prácu na večerné hodiny a pod rúškom noci vytvárať nezameniteľné grafické návrhy. Je Ti teplo? Poď sa schladiť na kúpalisko. Ak sa už rozhodneš, že si prácu nechávaš na večer, horúci deň môžeš využiť na návštevu kúpaliska. To naše detvianske padne dobre najmä vtedy, keď teploty prekročia tridsiatku. Symbolické vstupné, studená voda, vychladená kofola... Čo viac potrebuješ? Dochádza Ti inšpirácia? Choď na prechádzku. Sedíš pri počítači, lámeš si hlavu až sa z nej parí, no ten správny nápad nie a nie prísť. Stále to nie je ono. Stáva sa to a nie raz. Vtedy je lepšie nechať všetko tak a ísť si vyvetrať hlavu, prísť na iné myšlienky. Detva ponúka príjemné kratšie aj dlhšie prechádzky. Vybehnúť môžeš na kameňolom, na Mlynský kopec alebo aj na Kaľamárku, k Melichovej skale či dokonca na Poľanu. A múza Ťa určite kopnúť príde. Rýchle osvieženie? Stačí si vybrať. Čo v lete najlepšie padne ako rýchle malé osvieženie? Klimatizácia či ventilátor, to je jasné. Ale hovoríme skôr o chutnej chladenej limonáde, čerstvom ovocí či nanukoch, ktoré máme v štúdiu k dispozícii každý deň. /*banner*/ Stiesnený pocit v kancelárii? Poradu si spravíme na lavičke. Nie sme pri práci prilepení k svojim kancelárskym stoličkám. Každý síce makáme na tom svojom, no často potrebujeme prebrať nejaké veci spoločne, dať si krátku poradu či brainstorming k nejakej kreatíve. Zoberieme notebooky, papiere alebo tabuľu von, sadneme si na lavičku a preberáme, čo potrebujeme. Jedinou nevýhodou je malý hmyz, ktorý sa chce silou-mocou pripojiť k porade či slniečko, ktoré nám nakúka do monitorov. Príde návšteva? Ukážeme jej mesto. Naši klienti nie sú z nášho regiónu. Väčšinou síce cestujeme my za nimi, no keď sa stane, že klient dorazí za nami do Detvy, radi ho prevedieme naším mestom. Detva, bohužiaľ, nie je až taká vyhľadávaná lokalita, na akú potenciál rozhodne má, a pre mnohých je to prvá návšteva tohto klenotu pod Poľanou. Po prechádzke si sadneme na dobrú limonádu a preberieme obchodné záležitosti. Klient potom odchádza nielen spokojný s biznisom, ale aj s príjemným pocitom z pekného prostredia. Ešte stále rozmýšľaš, či sa pracovať pre Custom Design Studio oplatí? Ozvi sa nám a možno zistíme, že sme pre seba ako stvorení.

  • Gabriela Kuklišová: ...

    Jedným z najúspešnejších športových celkov v Detve je klub akrobatického rock ´n´ rollu Crazy Rock. Viac sme sa porozprávali s Gabrielou Kuklišovou, ktorá klub vedie. Kde sa začína história rock and rollu v Detve? Čo bolo impulzom pre založenie Crazy Rock-u? Klub akrobatického rock ´n´ rollu - Crazyrock vznikol v Detve v roku 2000. V tom istom roku bol aj oficiálne registrovaný do Slovenského zväzu akrobatického rock ´n´ rollu. Vo svojich začiatkoch fungoval Crazyrock ako súčasť vtedajšieho Domu kultúry Andreja Sládkoviča v Detve a spadal pod správu jeho ekonomického oddelenia. Rovnako sa členovia klubu zúčastňovali všetkých súťaží práve pod hlavičkou DK AS. Tréningy prebiehali taktiež v jeho priestoroch, avšak tieto neboli dostatočne vyhovujúce po stránke materiálneho vybavenia, preto sa tréningový proces na čas presunul do priestorov bývalého kultúrneho strediska, v starej časti mesta, Chudobinca. V roku 2004 bola založená nezisková organizácia a Crazyrock začal fungovať ako samostatný subjekt. Záujem o akrobatický rock ´n´ roll rástol a pribúdali aj noví členovia. Vzhľadom na prašné prostredie v starom kultúrnom stredisku bolo opätovne nutné hľadať viac vyhovujúce priestory pre nácvik akrobatických prvkov, ako aj celých choreografií.  Istý čas preto využíval Crazyrock priestory športovej haly, kde bol veľkou výhodou vysoký strop, čo tanečníkom vyhovovalo najmä pri nácviku jednotlivých akrobatických tarov. V roku 2007 presunul klub svoje pôsobisko na Základnú školu  J.J.Thurzu, kde funguje až doteraz.  Počas svojej osemnásť ročnej existencie dosiahol klub nejeden výrazný úspech a jeho členovia sa zaradili medzi Slovenskú ale aj medzinárodnú špičku. Má tento tanec/šport nejakú strešnú organizáciu na Slovensku? Tento šport spadá pod hlavičku Slovenského zväzu tanečného športu a medzinárodnú svetovú federáciu akrobatického rock and rollu. Patríme medzi športy, ktoré sú zaradené do listiny čakateľov na vstup medzi olympijské športy. Každoročne sú organizované svetové hry, podobné olympiáde. Svetová federácia vynakladá obrovské úsilie a  robí všetky kroky , aby sme sa v dohľadnej dobe zaradili medzi olympijské športy. Aké najväčšie úspechy ste v histórii Vášho klubu dosiahli? Jednoznačne sú to dvakrát 2. miesto na majstrovstvách sveta v juniorských formáciách, 3. miesto na majstrovstvách Európy v tej istej kategórií. Ďalej je to 2.  miesto na svetovom pohári v juniorskej  kategórií  a 6 miesto v B- kategórií , ktoré si vytancoval Miroslav Lalík s Patríciou Vizinovou a dospelej kategórií s Luckou Ivaničovou. Ďalej sú to semifinálové účasti na svetových pohároch a rad titulov Majstrov Slovenska v rôznych kategóriách. Pre Detvu je rock ´n´ roll popri folklóre netradičný. Pociťujete to nejako? Každý človek je individualita a má svoj názor a to, čo ho napĺňa a baví. Ja to stále plne rešpektujem. Čo je zaujímavé ale, 80 percent našich tanečníkov má rodičov folkloristov. Pre nás je skôr limitujúca obtiažnosť nášho športu, kým folklór nemá až také nároky. Odkiaľ ako trénerka beriete neustále inšpiráciu? Ako každý šport, aj náš sa neustále vyvíja. Stále sú nejaké nové trendy, ktoré vidíme na súťažiach. Pre nácvik základných kompetencií ale samozrejme využívame základ a to je gymnastika a s každého športu si vieme niečo vybrať, napr .dynamiku , koordináciu, výbušnosť atď. /*banner*/ V akom veku je najlepšie začať s tancovaním? Samozrejme neexistuje presné číslo, veľmi to závisí od individuality dieťaťa .Mali sme štvorročného tanečníka, ktorý zvládal tréningy. Závisí to hlavne od rozvoja psychomotorických schopností každého dieťaťa. Ale osvedčili sa mi 6-7 rok, keď už dieťa nastupuje do školy a je schopné vnímať tréning. Vtedy je už citeľný progres a dieťa má pozitívnu spätnú väzbu, čo ho samozrejme motivuje do ďalších činností. Z pohľadu laického diváka ide pri tomto tanci naozaj o tvrdé trénovanie: choreografia, prevedenie, koordinácia. To musí vyžadovať dobrý kolektív detí. Je to tak? Je to tvrdý šport. Na rozdiel od iných tu musia spĺňať vyžadované kritéria naraz dvaja ľudia, ktorý tvoria pár. Váhové, osobnostné a iné danosti, ktoré sú potrebné pri tomto športe. Každý si naozaj siahne na dno svojich síl a to je moment, keď sa človek posúva vpred. Sú to ale veľmi dôležité zručnosti, ktoré určite budú potrebovať v živote. Naučia sa, že nič v živote nie je zadarmo a za všetko musia tvrdo pracovať, ale aj to, že výsledok je stále adekvátny vynaloženej námahe. Naučia sa sebareflexii, vedieť sa zaradiť medzi ostatných a zároveň vedieť odhadnúť, koľko námahy ich bude stáť dosiahnutie vytýčeného cieľa. Precestujú takmer celú Európu, čo ich naučí  postaviť sa na vlastné nohy a komunikovať s každým.  Spravidla rovnaký údel stmelí ľudí a tak tomu je aj u nás v klube. Je to super partia, stále sa veľa nasmejeme a zároveň si stále pomáhame. Starší pomáhajú a vychovávajú mladších. Po 18 rokoch činnosti už máme odchovaných mnoho vynikajúcich mladých ľudí, ktorí si našli svoje miesto v živote a sú úspešný. Napríklad Sean Kasumovič, ktorý je niekoľko násobným Majstrom sveta a Európy k kaderníckych disciplínach, jeho partnerka Majka Lórinčiková po úspešnom účinkovaní v televíznej show Bailando ostala v španielsku a ďalej tancuje a precvičuje Zumbu. Miroslav Lalík je študentom  2. ročníka fakulty telesnej výchovy a športu, kde študuje odbor akrobatický rock and roll, ktorý je jedine u nás akreditovaný v celej strednej Európe. Dúfam, že sa vráti domov a prevezme žezlo nášho klubu ďalej. Máme momentálne dosť malých detí a ukazujú sa opäť obrovské talenty, len dúfam, že vydržia a o pár rokov ich budem môcť spomenúť v takomto podobnom článku. Ďakujem za príležitosť odpovedať na vaše otázky a dúfam, že  niekoho oslovia  a privedie svoje dieťa k nejakému  športu. Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov  

  • Stella Sáňková: Star...

    V Detve rastie obrovský šachový talent. Je ním len 16-ročná Stella Sáňková. Ako si sa dostala ku šachu? V škole na hodine matematiky nám šach predstavil pán učitel Lászlo a kedže už som trochu vedela tahať figúrkami, tak som sa prihlásila na šachový krúžok. Aké najväčšie úspechy si v šachu dosiahla? V roku 2015 som sa prvýkrát stala majsterka Slovenska do 14 rokov, v roku 2016 majsterka Európskej únie do 14 rokov a 2016 majsterka Európy amatérov v kategórii ženy a teraz v roku 2018 majsterka Slovenska v kategórii do 16 rokov a zároveň majsterka junioriek (do 20 rokov). Čo Ťa najviac na šachu fascinuje? Tak je to hra, ktorá je spojená s logickým a strategickým myslením, kde je veľmi veľa možností, ale len ja rozhodujem, ako si chcem postaviť figúrky a aké plány alebo myšlienky zvolím. Páči sa mi hlavne to, že môžem využívať svoju vlastnú kreativitu a fantáziu a mám možnosť sa s tými figúrkami hrať a tvoriť čo sa mne páči. Máš aj nejakú osvedčenú taktiku (napr. otvorenie hry) alebo je to vždy individuálne podľa každej novej hry a súpera? Keď som začínala, pozerala som si rôzne otvorenia a snažila sa prísť na to, ktoré mne najviac vyhovuje. Potom mi pár z nich padlo do oka a venujem sa priotne práve týmto, ale samozrejme na každého súpera sa pripravujem a niekedy zvolím úplne iné otvorenie, aby som ho zmiatla v prípade, že sa pripravoval. /*banner*/ Podcenia Ťa niekedy ako mladú slečnu starčí hráči? Predtým keď o mne nevedeli, tak ma pravidelne podceňovali a mohla som to využívať vo svoj prospech. Potom, keď som sa zlepšila a začala dosahovať úspechy, tak o mne všetci vedeli, a teraz sa ma naopak starší boja.  Aké sú Tvoje ciele v šachu ako športovej disciplíne? Mojim cieľom je získať aspoň najvyšší šachový ženský titul (WGM) a byť medzi najlepšími ženami na Slovensku a reprezentovať Slovensko na všetkých tímových súťažiach, plus olympiáda. A keď budem väčšia, chcem hrávať nejaké súťaže aj v zahraničí. Aké máš iné záľuby a záujmy okrem šachu? Mám rada matematiku, informatiku a do budúcna sa chcem uberať týmto smerom. Čo sa týka športu, rada hrám basketbal a pingpong. Rozhovor spracoval: PhDr. Jozef Pavlov.  

  • Región

  • Malých i veľkých náv...

    V septembri 2018 pribudli na Prírodnej pamiatke Kalamárka nové prvky, určené pre informovanie a zábavné trávenie času turistov. Malých návštevníkov Kalamárky určite zaujme drevené interaktívne pexeso o živočíchoch vyskytujúcich sa v Chránenej krajinnej oblasti – Biosférickej rezervácie Poľana (CHKO–BR). Turisti si môžu pozrieť aj ukážku hornín typických pre CHKO-BR Poľana vo vybudovanej geologickej zbierke. Pri vstupe na chodník k horným skalám Kalamárky je umiestnený nový informačný panel o prírodnej pamiatke Kalamárka. Vďaka novým dreveným stolom s lavicami a ohniskom môžu návštevníci lúku pri horárni využívať aj ako miesto pre piknik a oddych. Mesto Detva, rozprestierajúce sa na úpätí starej vyhasnutej sopky Poľana, má okolo seba množstvo zaujímavých prírodných krás a geologických zaujímavostí. Jednou z nich je aj Prírodná pamiatka (PP) Kalamárka, ktorá je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti  a Biosférickej rezervácie Poľana.   /*banner*/ Kalamárka bola vyhlásená za prírodnú pamiatku v roku 1977. Predstavuje zvyšok zatuhnutého andezitového lávového prúdu z pred 13 – 15 mil. rokov. V súčasnosti skalná plošina obkolesená vencom impozantných kamenných stĺpov a bášt presahujúcich výšku 10 m, je pomerne často navštevovaná skalolezcami či turistami, ktorí si prichádzajú vychutnať krásy starého stratovulkánu Poľana. Bohatá história tejto lokality siahajúca až do doby bronzovej priťahuje nielen milovníkov športu a prírody, ale aj historikov a archeológov. Dôkazy o starom osídlení dokazujú aj početné archeologické nálezy a stopy ľudskej ruky zanechanej na mohutnom brale. Geologicky a historicky zaujímavou lokalitou prevedie návštevníkov náučný chodník, ktorý poskytuje rozsiahle informácie o vzniku a pôvodnom osídlení Kalamárky. Kalamárka patrí k najnavštevovanejším územiam Biosférickej rezervácie Poľana. Z tohto dôvodu Miestna akčná skupina Podpoľanie v spolupráci so Správou CHKO-BR Poľana, Urbárskou spoločnosťou Kaľamárka, lesníkom Ivanom Kopáčikom a Mestskými lesmi Zvolen, zrealizovalo projekt na vybudovanie infraštruktúry pre návštevníkov.   Vybudovanie turistického mobiliáru bolo súčasťou projektu Kalamárka – miesto pre všetkých, ktorý bol podporený Nadáciou VÚB banky. Budovanie nových informačných prvkov a miest na oddych je jeden zo spôsobov, ako Biosférická rezervácia Poľana komunikuje s verejnosťou a interpretuje svoje zachované dedičstvo pre súčasné generácie. Text a foto: Lucia Miňová Foto: Zuzana Vrťová

  • Detvianska samospráv...

    Uznávaná organizácia Transparency International Slovensko zverejnila po dvoch rokoch znovu rebríček transparentnosti samospráv. Každú samosprávu vedú podľa Zákona o obecnom zriadení dva subjekty: starosta/primátor a obecné/mestské zastupiteľstvo. Ide teda o výkonnú (starosta, primátor) a zákonodarnú (poslanci) zložku demokratickej samosprávy. Kontrolnú funkciu plnia obecní a mestskí kontrolóri.  Prax je však taká, že od prijatia Zákona o obecnom zriadení v roku 1990 starostovia a primátori pravidelne odbúravajú lobingom u vlád kompetencie poslaneckých zborov. V realite teda poslanci len určujú na papieri investičné akcie, vyčleňujú financie v rozpočte, ktorý aj schvaľujú, berú na vedomie rôzne formálne body programu alebo schvaľujú predložené materiály MsÚ pri predajoch majetku, a pod. Reálne sa podieľa na chode samosprávy len starosta/primátor. Len on je priamy nadriadený úradníkom a určuje chod samosprávy, teda jej hlavnej inštitúcie - Mestského úradu. /*banner*/ Detva sa za posledné funkčné obdobie primátora Jána Šufliarského prepadla rapídne. V roku 2014 figurovala detvianska samospráva na 48. pozícii, v roku 2016 sa prepadla na 66. pozíciu a na konci tohto funkčného obdobia to primátor mesta v "menežovaní" mestskej samosprávy s ohľadom na transparentnosť dostiahol až na 89. pozíciu - prepad o 41 pozícií za 4 roky.  Ako najhorší ukazovateľ sa ukázala účasť verejnosti na rozhodovaní, kde Detva dosiahla 13% a celorepublikový priemer je 69%. Zle dopadlo aj verejné obstarávanie - Detva 18%, SR priemer 51%, predaj a prenájom majetku - Detva 6 %, SR priemer 22%, etika a konflikt záujmov 5%, SR priemer 28%. Kompletné výsledky Detva nájdete na: http://samosprava.transparency.sk/profile/M019/2018  

  • Aký bol X. ročník me...

    X. ročník mestskej súťaže v aranžovaní kvetov, ovocia a zeleniny od 5. do 7. októbra 2018 bol súčasťou programu Dni mesta Detva 2018. Celkove bolo do aranžérskej súťaže v tomto roku prihlásených 57 prác v troch kategóriách:  1. kategória - Základné školy, 2. kategória – Špeciálne základné školy, 3. kategória - dospelí. V tomto roku bola téma rozšírená na celú prírodu, nielen na záhradu. Všetky vystavené práce boli veľmi pekné a zaujímavé, aranžérky a aranžéri využili dostupný materiál v tomto ročnom období -  kvety, zeleninu, ovocie, okrasné listy a najmä rôzne tekvice. Spolu bolo udelených 11 cien bez určenia poradia a diplomy, ktoré oceneným budú doručené po ukončení výstavy. Taktiež bola vyhodnotená i divácka súťaž, kde bola udelili Cenu diváka a diplom. /*banner*/ 1. kategória – Základné školy: Základná škola, Kukučínova 480/6, Andrej Hanes, č.45 –  „Veselý zajko“ Základná škola s materskou školou A. Vagača, žiaci II. A,  č.11  –  „Vláčik plný vitamínov“ Základná škola, Kukučínova 480/6,  žiaci II. B,  č.47 –  „Sova Ema“ Základná škola, Obrancov mieru, žiaci VIII. B, č.57 – „Jesenný strom“ 2. kategória – Špeciálne školy základné školy: Špeciálna základná škola, Obrancov mieru, č.52 - „Ferdo na pretekoch“ Špeciálna základná škola pre žiakov s telesným postihnutím v Detve, č.53 – „Gaštankovia“ Súkromná spojená škola, kolektív žiakov, č. 50 – „Pirát“ 3. kategória – dospelí: Kolektív obyvateľov Domova dôchodcov Detva, č. 55 – „Plodný rok“ Bc. Michaela Jedličková, č. 27 – „Soví strážcovia“ Mgr. Martina Šperková, Ladislava Ruščáková,  č. 1  – „Pat a Mat“ Bc. Anna Nosáľová, č. 23  – „Na tej Detve studňa murovaná“ Cena diváka:   Diváckeho hlasovania sa zúčastnilo spolu 1201 návštevníkov výstavy. Svojimi hlasmi najviac, v počte 130, zabodovala súťažná práca č. 27 „Soví strážcovia“, ktorú zhotovila Bc. Michaela Jedličková. Zhotoviteľom ocenených aranžérskych prác patrí srdečné blahoželanie. Organizátori zároveň ďakujeú všetkým, ktorí sa do tohtoročnej súťaže v aranžovaní kvetov, ovocia a zeleniny zapojili a pripravili krásne a zaujímavé práce a to Základnej škole na Kukučínovej ul., Základnej škole s materskou školou Alexandra Vagača, Základnej škole na ul. Obrancov mieru, Špeciálnej základnej škole na ul. Obrancov mieru, Špeciálnej základnej škole pre žiakov s telesným postihnutím na ul. Pionierskej, Súkromnej spojenej škole, Materskej škole na Námestí SNP, Materskej škole, Obrancov mieru, Materskej škole, A. Bernoláka, Domovu dôchodcov v Detve. Poďakovanie taktiež patrí všetkým, ktorí sa na príprave a realizácii výstavy X. ročníka mestskej súťaže  v aranžovaní kvetov, ovocia a zeleniny Kvety a plody našej prírody podieľali. Text: Anna Kucejová Foto: Zuzana Vrťová

  • Šport

  • HOKEJ: Detva si doma...

    Detvianske víťazstvo nad žilinskými vlkmi zariadil dvojgólový Michal Murček. HC 07 Detva – MsHK DOXXbet Žilina 2:1 (0:0, 1:0, 1:1) Góly: 23. Murček (Puliš, Ščurko), 59. Murček (Puliš, Ščurko) – 48. J. Ručkay (Hrazdíra) Strely: 25–30 / Vylúčenia: 1-1 / Presilovky: 0-0 / Oslabenia: 0-0 / Vhadzovania: 37-28 / Rozhodovali: D. Konc, Haszonits – Kacej, Pálkövi - Macko / Počet divákov: 511 Zostavy Detva: R. Petrík – Mar. Chovan, Kuklev, F. Fekiač, Sládok, Hraško, D. Jendroľ, Gachulinec, Šimon – Ščurko, Murček, Puliš – Mart. Ďaloga, V. Fekiač, Žilka – M. Surový, Magogin, Král – Tibenský, P. Valent, Mat. Chovan Žilina: Horčička – Kučný, Jankovič, Pastor, Bagin, Piegl, Matejka, Mendrej, Zhilin – Barta, Podešva, Síkela – Jenčík, Surovka, Ru. Huna – Beránek, J. Ručkay, Hvila – Hrazdíra, Rehák, Ondruš /*banner*/ Medvede poslal do vedia v 23. minúte Michal Murček, ktorého strela spoza kruhov prepadla za žilinského brankára. O minútu neskôr mohli domáci viesť rozdielom dvoch gólov, ale proti bol hosťujúci brankár. Žilinské vyrovnanie mal na hokejke 31. minúte Jakub Ručkay, no jeho strela spomedzi kruhov skončila len na Petríkovi. Chybu domáceho celku potrestal vyrovnávajúcim gólom v 48. minúte Jakub Ručkay. Zisk troch bodov pre detvianskych hokejistov zariadil svojim druhým gólom v 59. minúte Michal Murček. Pozápasové vyjadrenia Josef Turek (tréner Detvy): „Narazili sme na súpera, ktorý dobre bránil stredné pásmo, chceli sme viac útočiť, čo sa nám nedarilo, preto sme museli urobiť redukciu v zostave. Klobúk dole pred chlapcami, čo predvádzali, tri päťky dreli, mali sme veľa streleckých príležitostí a zaslúžene sme vyhrali. Som rád, že padol rozhodujúci gól na 2:1 a máme tri body.“ Pavel Paukovček (tréner Žiliny): „V tomto zápase sme siahali na bod, žiaľ, výhru domácich zariadil niekto iný.“ Highlight: https://huste.joj.sk/hokej/slovensko-1/kluby/hc-07-detva/udalost/13054-hc-07-detva-mshk-doxxbet-zilina/highlight  Poradie Mužstvo Zápasy Výhry Výhry po predĺžení Prehry po predĺžení Prehry Skóre Body 1. Zvolen 13 9 1 2 1 58:27 31 2. Nové Zámky 13 9 1 1 2 37:20 30 3. Košice 13 9 0 1 3 42:26 28 4. Banská Bystrica 14 7 1 3 3 41:37 26 5. Poprad 13 7 2 0 4 33:24 25 6. Nitra 13 6 2 1 4 42:33 23 7. Trenčín 12 5 2 0 5 32:27 19 8. Detva 13 5 1 1 6 33:38 18 9. Liptovský Mikuláš 13 3 2 1 7 32:37 14 10. Miškovec 13 4 0 2 7 34:49 14 11. Žilina 13 3 2 0 8 37:52 13 12. Budapešť 14 2 1 3 8 31:45 11   Slovensko 20 11 0 0 0 11 17:54 0 Stav tabuľky k 15. októbru 2018

  • Hokejista Peter Hraš...

    V rámci hosťovania sa do rodného mesta vracia 26 – ročný obranca Peter Hraško. S hokejom začínal v rodnej Detve, kde hrával ako žiak až do šiestej triedy. Ďalšie roky hokejovej kariéry strávil najmä pod Pustým hradom, kde prešiel mládežníckymi kategóriami a v sezóne 2009/2010 odohral už ako junior 33 zápasov za seniorov HKM Zvolen. V sezóne 2012/2013 sa výraznou mierou podieľal na víťazstve zvolenských rytierov v hokejovej extralige. /*banner*/ Najproduktívnejším obrancom najvyššej slovenskej hokejovej súťaže sa staval v sezóne 2014/2015. V sezóne 2015/2016 zamieril k našim bývalým federálnym bratom , kde ako hráč pražskej Slávie odohral 82 zápasov. Odtiaľ sa vrátil do známeho zvolenského prostredia. „Som veľmi rád, že sa vraciam tam, kde som s hokejom začínal, kde som stál prvýkrát na korčuliach a veľmi sa teším, že budem hlavne hrať hokej! Veľmi sa teším!,“ týmito slovami opísal svoj návrat pod Poľanu Peter Hraško.

  • Florbalový turnaj v ...

    V dňoch 1. – 2. septembra  2018 sa v detvianskej mestskej športovej hale uskutočnil prípravný florbalový turnaj mužom pod názvom Netspace Joxers Cup 2018, ktorý napísal už svoju piatu kapitolu.  Z víťazstva v ňom sa radovali hráči domáceho DTF  team Detva Joxers. Výsledky zápasov /*banner*/ SOBOTA 1. SEPTEMBRA 2018 zápas FbK Harvard Partizánske – FbK Turany 7:2 zápas FBK BCF Dukla Banská Bystrica - FBC Medvede Žilina 4:1 zápas DTF team Detva Joxers – FbK Turany 6:1 zápas FBC Medvede Žilina - FbK Harvard Partizánske 0:8 zápas DTF team Detva Joxers - FBK BCF Dukla Banská Bystrica 12:3 NEDEĽA 2. SEPTEMBRA 2018 zápas FbK Harvard Partizánske - FBK BCF Dukla Banská Bystrica 7:4 zápas FbK Turany - FBC Medvede Žilina 5:1 zápas DTF team Detva Joxers - FbK Harvard Partizánske 7:0 zápas FbK Turany - FBK BCF Dukla Banská Bystrica 6:8 zápas DTF team Detva Joxers - FBC Medvede Žilina 6:2 zápas (O tretie miesto) FBK BCF Dukla Banská Bystrica – FbK Turany 8:6 zápas (Finále) DTF team Detva Joxers - FbK Harvard Partizánske 5:2

  • Anketa

    Navštevujete náš web z mobilu alebo tabletu?
    Áno, viac ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Áno, ale menej ako z PC
    Počet hlasov: 2
    Nie
    Počet hlasov: 3